Masarykova univerzita
Ekonomicko-správní fakulta
Studijní obor: Podnikové hospodářství
MOŽNOSTI ZNÍŽENIA PRODUKCIE
ODPADOV V PODNIKU
The alternatives of waste minimization
in a selected company
Diplomová práce
Vedoucí diplomové práce: Autor:
Ing. Radoslav Skapá, PhD. Rastislav Liška
Brno, duben 2008
Meno a priezvi sko autora: Rasti slav Lí ška
Názov diplomovej práce: Možnosti zníženia produkcie odpadov v podniku
Názov práce v angličtine: The alternatives of waste minimization in a selected company
Katedra: Podnikové hospodářství
Vedúci diplomovej práce: Ing. Radoslav Skapa, PhD.
Rok obhajoby: 2008
Anotácia
Predmetom diplomovej práce „Možnosti zníženia produkcie odpadov v podniku" je analýza
nakladania s odpadmi vo vybranom podniku. V prvej časti sú predstavené súčasné poznatky
z oblasti odpadového hospodárstva a legislatívne podmienky na Slovensku, väčší priestor je
venovaný jednému z dobrovoľných nástrojov predchádzania a obmedzovania vzniku odpadov
- čistejšej produkcii. N a základe týchto poznatkov je v druhej časti vypracovaná analýza
hospodárenia s odpadmi vo vybranom podniku vedúca k návrhu riešenia na zníženie
produkcie odpadu. Cieľom práce je overiť hypotézu, ktorá tvrdí, že projekt čistejšej
produkcie, v podobe investície do bioplynovej stanice prinesie podniku zvýšenú
ekoefektivitu.
Annotation
In this thesis, specific focus was given to the alternatives of waste management in a company.
The first part conveys about the current knowledge or practice in the waste management
market. This includes the focus on one of the optional methods of preventing and reducing
waste production - the cleaner production. It also presents the legal framework in the Slovak
Republic in the field of waste management. Based on that, in the second part the analysis of
the waste management of a particular company is constructed which leads to a proposal of a
waste reduction method. The goal of the thesis is to verify the hypothesis which states that a
cleaner production project in a form of a biogas station would mean a higher eco-effectivity
for the company.
Kľúčové slová
odpad, čistejšia produkcia, odpadové hospodárstvo, ekoefektivita, bioplynová stanica,
envirnomentálna politika
Keywords
waste, cleaner production, waste management, eco-effectivity, biogas station, environmental
policy
Prohlášení
Prohlašuji, že jsem diplomovou práci Možnosti zníženia produkcie odpadov v podniku
vypracoval samostatně pod vedením doc. Ing. Radoslava Skapy, PhD. a uvedl v ní všechny
použité literární a jiné odborné zdroje v souladu správními předpisy, vnitřními předpisy
Masarykovy univerzity a vnitřními akty řízení Masarykovy univerzity a Ekonomicko-správní
fakulty M U .
V Brně dne 29. dubna 2008
v l a s t n o r u č n í podpis autora
Poďakovanie
Na tomto mieste by som rád poďakoval Ing. Radoslavovi Skapovi, PhD. za cenné
pripomienky a odborné rady, ktorými prispel k vypracovaniu tejto diplomovej práce. Ďalej by
som chcel poďakovať spoločnosti Zentiva, a. s. Hlohovec za venovaný čas, poskytnuté
informácie a konzultácie.
OBSAH
Ú V O D 7
I. T E O R E T I C K Á Č A S Ť 10
1 O D P A D Y 10
1.1 POJEM ODPAD 10
1.2 DRUHY ODPADOV 11
1.3 VZNIK ODPADU A PRÍČINY JEHO ODPADU 12
2 O D P A D O V É H O S P O D Á R S T V O 14
2.1 STRATÉGIE ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA 16
2.1.1 Stratégia kontroly a riadenia 16
2.1.2 Stratégia prevencie 17
3 Č I S T E J Š I A P R O D U K C I A 20
3.1 VÝHODY A PRÍNOSY ČISTEJŠEJ PRODUKCIE 22
3.2 APLIKAČNÝ NÁSTROJ ČISTEJŠEJ PRODUKCIE 24
3.3 PROJEKT ČISTEJŠEJ PRODUKCIE 25
3.3.1 Príprava projektu 27
3.3.2 Predbežné hodnotenie 27
3.3.3 Organizácia projektu 28
3.3.4 Fáza analýzy 28
3.3.5 Fáza návrhu variantov 28
3.3.6 Analýza uskutočniteľnosti 29
3.3.7 Fáza realizácie 32
3.3.8 Začlenenie postupov čistejšej produkcie 32
3.4 ĎALŠIE DOBROVOĽNÉ NÁSTROJE OCHRANY ŽP 32
4 N A K L A D A N I E S O D P A D M I 35
4.1 ÚPRAVA ODPADOV 35
4.2 ZHROMAŽĎOVANIE, ZBER A SKLADOVANIE ODPADOV 36
4.3 PREPRAVA A DOPRAVA ODPADOV 36
4.4 VYUŽITIE ODPADOV 36
4.5 ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV 38
5 S Ú Č A S N Á L E G I S L A T Í V A N A S L O V E N S K U 40
5.1 ZÁKON O ODPADOCH 40
5.2 KATALÓG ODPADOV 42
5.3 PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA 43
5.3.1 Riadenie Odpadového hospodárstva 43
5.3.2 Vznik odpadu 44
5.3.3 Záväzná časť. 44
5.4 EKONOMICKÉ NÁSTROJE V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 46
5.4.1 Charakteristika ekonomických nástrojov ochrany ZP 47
5.4.2 Financovanie odpadového hospodárstva 51
II. P R A K T I C K Á Č A S Ť 55
6 C H A R A K T E R I S T I K A S P O L O Č N O S T I Z E N T I V A , A.S. H L O H O V E C 55
6.1 OD HISTÓRIE K SÚČASNOSTI 55
6.2 VÝROBKY SPOLOČNOSTI ZENTIVA, A.S. HLOHOVEC 56
6.3 PRÍSTUP K OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA 57
7 A N A L Ý Z A O D P A D O V É H O H O S P O D Á R S T V A V Z E N T I V A , A.S. H L O H O V E C 59
7.1 NAKLADANIE S ODPADMI 62
8 P R O J E K T Č I S T E J Š E J P R O D U K C I E V Z E N T I V A , A.S. H L O H O V E C 65
8.1 PRÍPRAVA PROJEKTU 65
8.2 PREDBEŽNÉ HODNOTENIE 67
8.3 FÁZA ANALÝZY 69
8.3.1 Anaeróbny reaktor 69
8.3.2 Technológie bioplynových staníc 71
8.4 FÁZA NÁVRHU VARIANTOV 74
8.5 ANALÝZA USKUTOČNITEĽNOSTI 74
Z Á V E R 77
Z O Z N A M P O U Ž I T E J L I T E R A T Ú R Y 79
Z O Z N A M P O U Ž I T Ý C H S K R A T I E K 82
Z O Z N A M P O U Ž I T Ý C H O B R Á Z K O V , T A B U L I E K A G R A F O V 83
Z O Z N A M P R Í L O H 85
ÚVOD
Medzi živými organizmami a neživým prostredím, ktoré nás obklopuje, je nepretržité
vzájomné pôsobenie, biologický obeh látok priamo súvisí s obehom geologickým. Všetky
takéto deje predstavujú veľmi komplikovaný a komplexný proces, ktorý môže byť ľahko
narušený ako celok zlyhaním niektorej z jeho častí. Je preto na mieste priznať, že udržanie
pozemskej produktivity závisí od schopnosti ekosystému zapájať do obehu jednotlivé látky,
z ktorých jeho zložky pozostávajú.
Do tohto kolobehu zásadnou mierou zasiahla ľudská spoločnosť, ktorá sa stala neobyčajne
významným producentom organických zlúčenín. Táto produktivita ľudskej spoločnosti,
typická neustálym napredovaním svojej hospodárskej aktivity, je závažná aj svojou
kvalitatívnou stránkou, keďže ľudskou činnosťou vzniká čoraz viac látok, ktoré sa v prírode
prirodzene nevyskytujú alebo takých, ktoré sú veľmi stále, prípadne ktorých produkty
chemickej degradácie sú stále. Pre takéto druhy látok v prírode neexistuje prirodzený
mechanizmus rozkladu a premeny na iné látky. Ich zapojenie do prirodzeného obehu je
obmedzené, preto sa v prostredí hromadia.
Človek 21. storočia zdokonalil techniku a technológiu na taký stupeň, že si zabezpečil životnú
úroveň ako žiadna iná generácia predtým. V zhone za blahobytom sa však pozabudlo na to, že
výroba a spotreba prakticky nikdy neprebieha bez toho, aby nezanechávala za sebou aj odpad.
V tejto súvislosti možno v súčasnosti hovoriť o celosvetovom „boome odpadov", pričom sa
nejedná iba o nezužitkovaný odpad, ale často aj o veľmi cenné suroviny. V o viacerých
jazykoch sú dokonca niektoré druhy odpadov označované ako vedľajšie produkty. Pojem
odpad teda nie je príliš jednoznačný, výsledkom je, že neraz nazývame odpadom aj to, čo
v danej chvíli nedokážeme ďalej využívať.
Spomenutý zhon za blahobytom spôsobil veľké rozdiely v prístupe ľudí k odpadom
a životnému prostrediu (ďalej len „ZP") vôbec. Veľký predstih vyspelých krajín v tejto oblasti
možno badať aj vo fakte, že až v roku 1991 bol položený základ dovtedy na Slovensku
nejestvujúcemu komplexnému právnemu systému pre oblasť odpadu a odpadového
hospodárstva (ďalej len „OH"). Za obdobie sedemnástich rokov od tohto prvého kroku sa
uskutočnilo viacero ďalších významných zmien jednak v oblasti legislatívy, technickom
zabezpečení nakladania s odpadmi ale aj zmien v myslení ľudí. Nové ekonomické nástroje
- 7 -
v O H prispeli k zvýšenému záujmu o túto oblasť a tým aj k zvyšovaniu environmentálneho
povedomia. Významným faktorom spomenutých zmien boli aj asociačné procesy Slovenskej
republiky (SR) súvisiace so vstupom do Európskej únie.
Doterajšie skúsenosti a poznatky mnohých odborníkov naznačujú, že v zhodnocovaní
odpadov z výroby a spotreby odpadov, ako obrovského zdroja druhotných surovín,
a v zavádzaní málo odpadových, prípadne bezodpadových technológií do výrobnej praxe za
účelom predchádzania vzniku odpadov spočíva terapia našej planéty. Preto sa zdrojom
inšpirácie v teoretickej časti práce stali najmä autori zaoberajúci sa týmito oblasťami OH.
Poznatky ohľadne predchádzania a obmedzovania vzniku odpadov boli čerpané najmä od
autorov Josef Slesinger, Zuzana Kozielová, Klára Najmanová, Vladimír Dobeš a Květoslava
Remtová; všeobecné informácie o odpadoch a O H a informácie o problematike nakladania
s odpadmi z diel autorov Věra Kreniková, Kamila Kudelová, Dagmar Juchelková, ai.
Predmetom diplomovej práce sú možnosti zníženia produkcie odpadov v podniku.
Cieľom diplomovej práce je posúdiť hospodárnosť nakladania s odpadmi vo vybranom
podniku. Analyzovať príčiny daného stavu a posúdiť jeho spôsobilosť do budúcnosti z
hľadiska legislatívnych a ekonomických požiadaviek a pokúsiť sa nájsť spôsob ako
produkciu odpadov minimalizovať.
Teoretická časť diplomovej práce predstavuje kompiláciu súčasných poznatkov zaoberajúcimi
sa danou problematikou. V jednotlivých kapitolách sú spracované čiastkové témy ako vznik
a príčiny vzniku odpadov, druhy odpadov, legislatíva, stratégie odpadového hospodárstva,
možnosti nakladania s odpadmi, čistejšia produkcia. Cieľom je pochopenie a uvedenie do
súčasných prístupov k spracovávanej problematike.
- 8 -
Na základe poznatkov z teoretickej časti a informácií z firmy Zentiva, a.s. Hlohovec je na
úvod praktickej časti tejto práce formulovaná nasledujúca hypotéza:
• Projekt čistejšej produkcie, v podobe realizácie investície do bioplynovej stanice,
prinesie podniku zvýšenú ekoefektivitu.
Praktická časť je realizovaná vo firme Zentiva, a.s. Hlohovec, v prvej časti je analyzovaný
súčasný stav hospodárenia s odpadmi. Údaje boli získané na základe rozhovorov
s kompetentnými pracovníkmi, ktorí sa zaoberajú odpadovým hospodárstvom, pozorovaním
a rozborom poskytnutých vnútropodnikových materiálov. Overenie hypotézy bolo
prevedené pomocou metódy hodnotenia možností čistejšej produkcie.
- 9 -
I. TEORETICKÁ ČASŤ
1 ODPADY
1.1 Pojem odpad
„ Odpady sú surovinou na nesprávnom mieste, v nesprávny čas, prípadne v nevhodnej
koncentrácii"]
Jedným z problémov súvisiacich s odpadom je nejednoznačnost' definície odpadu. Podľa
jednej z nich sú to látky, ktoré ďalej nemôžeme alebo z ekonomických dôvodov nechceme
využiť, vo všeobecnosti považujeme za odpad. Podľa inej odpadom nazývame nepotrebný
produkt ľudskej činnosti v danom čase. V počiatočných fázach rozvoja priemyselnej výroby
sa za odpad pokladali látky, ktoré sa nepodarilo premeniť na požadovaný výrobok.2
V zaužívaných mechanizmoch ochrany Z P sú odpad a znečisťovanie považované za
nevyhnutné zlo, ktorého je potrebné sa zbaviť, je to akási „daň z výroby"3
. Konvenčný
pohľad odpadového hospodárstva podniku nezisťuje či odpady a emisie skutočne musia
vznikať, sústreďuje sa na ich zachytenie a zneškodnenie tak, aby s čo najmenšími nákladmi
boli naplnené zákonné normy spojené s nakladaním a zneškodnením odpadov. Podľa zákona
č. 223/2001 Z.z. o odpadoch je odpadom hnuteľná vec uvedená v prílohe č. 2 tejto práce,
ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo
osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.4
Iný, modernejší prístup nazerá na odpad a znečistenie ako na draho nakúpené suroviny
a pomocné látky, ktoré sa nepodarilo premeniť na požadovaný produkt. Keďže v odpady sa
mení väčšina nedostatkových surovín, je nevyhnutné využívať všetok odpad a obmedziť jeho
tvorbu - neúčelnú spotrebu surovín a nedostatkových materiálov. Podľa tohto prístupu je
odpad výrobnou stratou, tvorbu ktorej je možné obmedziť lepším využívaním vstupov
výroby.5
Preto v súlade s týmto pohľadom v priemyslovo vyspelých krajinách sú čoraz
1
KRENIKOVÁ, V. Odpadové hospodářství, l.vyd. Ústí nad labem: Fakulta životního prostředí UJEP v Ústí
nad Labem, 1999. s. 9.
2
TOLGYESSY , J.; PIATRIK, M . Odpad - surovina budúcnosti, l.vyd. Bratislava: Obzor, 1984.S.62.
3
DOBEŠ, V. Čistší produkce: prevence odpadu a znečistení. Praha : České centrum čistší produkce, 1998. s. 20.
4
Podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
5
DOBEŠ, V. Čistší produkce: prevence odpadu a znečištění. Praha: České centrum čistší produkce, 1998. s. 6.
- 10-
zaujímavejšie, a čo je dôležitejšie, čoraz viac sa aj presadzujú do konkrétnych realizačných
podôb, väzby:
• odpad - druhotná surovina - využitie odpadu vychádzajúce z toho, že odpad je
surovina alebo je z neho možné získať (druhotnú) surovinu
• odpad - čistejšia produkcia - predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadu
1.2 Druhy odpadov
Rozoznávame množstvo druhov odpadov, pričom ich rozdelenie do skupín závisí od kritéria,
podľa ktorého je možné odpady hodnotiť. Najčastejšie uplatňovanými kritériami sú pôvod
alebo oblasť vzniku, fyzikálna podoba, vplyv na ZP alebo na zdravie ľudí a využiteľnosť. Na
základe týchto kritérií je možné nasledovné rozdelenie:
podľa pôvodu6
• priemyslové
• komunálne
• z poľnohospodárskej výroby
• zo zdravotníctva
podľa fyzikálnych vlastností 7
• pevné
• kvapalné
• plynné
• zmiešané
z hľadiska čistejšej produkcie8
• látkové - tuhé, kvapalné a plynné odpady
• energetické - hluk, teplo a iné odpadne energie
6
KRENÍKOVÁ, V. Odpadové hospodářství, l.vyd. Ústí nad labem: Fakulta životního prostředí UJEP v Ústí
nad Labem, 1999. s. 26.
7
ALTMAN,V. Odpadové hospodářství, l.vyd. Ostrava: Vysoká škola báňská. Ostrava: Technická univerzita
Ostrava. Ostrava: 1996. s. 12
8
TOLGYESSY, J.; PIATRIK, M . Odpad- surovina budúcnosti, l.vyd. Bratislava: Obzor, 1984. s. 62
- 11 -
z hľadiska pôvodcu a následného využitia9
• nevyužiteľné - zneškodňované
• využiteľné:
o nevyužívané
o nevyužívané nešpecifické
o komerčne využívané
podľa oblasti vzniku: 1 0
• Odpady výrobné - vznikajú vo výrobnej sfére (priemyslovej, poľnohospodárskej,
stavebnej)
• Odpady spotrebné - vznikajú v spotrebnej sfére a vo sfére služieb (služby, obchod,
domácnosti, osobná spotreba a verejné objekty)
• Odpady z ťažobnej činnosti - vznikajú pri otváraní a prevádzke ťažobných ložísk
(odpady z geologického prieskumu, ťažby, mechanickej úpravy a spracovania
nerastov) a nakladanie s nimi je ošetrené ťažobným zákonom
podľa vplyvu na ZP zákon č.223/2001 Z.z. o odpadoch rozoznáva:
• ostatné
• nebezpečné
1.3 Vznik odpadu a príčiny jeho odpadu
Spoločnosť na svoju existenciu potrebuje množstvo produktov, ktorých výrobu, spracovanie
a spotrebu sprevádza značné množstvo odpadov. Pri väčšine známych výrobných
a spotrebných postupov vznikajú vedľajšie produkty a ak výrobca alebo spoločnosť na
určitom stupni vývoja nedokáže tieto vedľajšie produkty ďalej spracovávať, nazve ich
odpadom. V to, čo nazývame odpadom sa teda takto mení väčšina nedostatkových surovín,
preto je nevyhnutné snažiť sa nájsť spôsoby ako obmedziť ich vznik a neúčelne vysokú
spotrebu. Z tohto čisto z teoretického hľadiska „skutočný odpad neexistuje".
9
KRENIKOVÁ, V. Odpadové hospodářství, l.vyd. Ústí nad labem: Fakulta životního prostředí UJEP v Ústí
nad Labem, 1999. s. 26
1 0
KUDELOVÁ, K.; JODLOVSKÁ, J. ; ŠARAPATKA, B. Odpady, l.vyd. Olomouc: Univerzita Palackého
v Olomouci 1999. s. 14
1 2
KRENIKOVÁ, V. Odpadové hospodářství, l.vyd. Ústí nad labem: Fakulta životního prostředí UJEP v Ústí
nad Labem, 1999. s. 28
- 12-
Rozvoj takmer všetkých odvetví národného hospodárstva a pokračujúci intenzívny rast
nárokov ľudstva na použitie spotrebných predmetov so sebou prináša prirodzenú tvorbu
odpadov z prvovýroby na jednej strane a zbavovanie sa už viac nepotrebných alebo
nepoužitelných výrobkov na strane druhej. Výrobky, ktoré sú produktom akejkoľvek
výrobnej činnosti, sa či už po krátkodobom alebo po dlhodobejšom používaní stávajú
odpadom.
- 13 -
2 ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO
Odpad je odpradávna verným spoločníkom človeka, odstraňovaním odpadu sa ľudia
zaoberajú odvtedy ako začali zakladať prvé osady a obce, ale až v druhej polovici 20.storočia
sa ľudia, či už priemyselníci, poľnohospodári, obchodníci alebo právnici, začali vedecky
zaujímať o tieto produkty svojej činnosti. Vzniká interdisciplinárna veda o predchádzaní a
obmedzovaní vzniku odpadov a o ich využití alebo prípadnej likvidácií.
Obrázok č. 1: Schéma základných činností odpadového hospodárstva
Odpadové
hospodárstvo
Predchádzanie a
obmedzovanie vzniku
odpadov
Vznik odpadu
- rr Nakladanie s
odpadmi
-+> f Úprava
^Zhromažďovanie^
C ľ)
Preprava
Skladovanie
Využitie
Zneškodňovanie
Zdroj: KRENIKOVA, V. Odpadové hospodářství, l.vyd. Ústí nad Labem: Fakulta životního prostředí
UJEP v Ústí nad Labem, 1999. s. 10
Odpadové hospodárstvo (ďalej len „OH") ako samostatné priemyslové odvetvie predstavuje
súbor činností zameraných nielen na nakladanie so vzniknutými odpadmi ale aj na
predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov.
- 14-
12
Na predchádzanie vzniku odpadov slúžia opatrenia, ktoré vylučujú vznik odpadu. Je to
možné dosiahnuť napríklad zmenou technológie, tj. nahradením pôvodnej technológie nízko
odpadovou alebo bezodpadovou; ustúpením od používania výrobkov, pri výrobe alebo použití
ktorých vzniká odpad a ich nahradenie inými.
S obmedzovaním vzniku odpadov sú spojené opatrenia zamerané na znižovanie množstva
odpadov vo výrobe a spotrebe, akými je využitie málo odpadových technológii, pri ktorých
vzniká len malé množstvo odpadu.
Nízko odpadové, príp. bezodpadové technológie vychádzajú z princípu látkového obehu
v prírode a aplikujú ho v oblasti výroby a spotreby. Pri spracovaní surovín by nemali vznikať
nijaké nevyužiteľné spracovateľské odpady a nevyhnutné straty by mali byť čo najmenšie.
Výrobok by sa mal po spoločenskom využití vrátiť ako druhotná surovina na ďalšie
spracovanie. Vzťah medzi zdrojmi (surovina, materiály, energia), výrobou, spotrebou a
odpadmi vystihuje schéma na obrázku 2.
Obrázok č. 2: Vzťah medzi zdrojmi, výrobou, spotrebou a odpadom
^ odpad ^ ^ - j y u ž i t s f t i ŕ — ^ T e c h n o l o g i c k ý ^ — O d p a d —na^yužitemŕ-^ Straty
f S e k u n d á r n e j
V suroviny J
yužiteľnýMateriály
J
Technologický
proces
\
Výrobok J
i•
í Využitie "N
v výrobku J
r
£ Odpad J -nevyužitelný-— ^ Straty
Zdroj: TOLGYESSY, J.; PIATRIK, M. Odpad - surovina budúcnosti, l.vyd. Bratislava: Obzor, 1984.
s. 225
12 Predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov priamo súvisí s pojmom čistá produkcia, podľa niektorých
zdrojov sú tieto termíny dokonca významomovo totožné (FILIP, J. Odpadové hospodářství. 1. vyd. Brno:
Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2002. s. 7)
15 -
Koncepcia tzv. konvenčnej bezodpadovej technológie je zameraná na zníženie odpadu
z výrobného procesu a spotreby. V širších súvislostiach sa však musí skúmať sama potreba
daného výrobku a možnosť výroby iného, z hľadiska odpadu racionálnejšieho produktu. Až
takto chápaná koncepcia bezodpadovej technológie zasahuje nielen výrobu, ale aj spotrebu,
získavanie energie a surovín a problémy spojené s ochranou životného prostredia.1 3
Hlavný princíp nakladania s odpadmi1 4
spočíva v zodpovednosti za zaťažovanie
a poškodzovanie Z P a taktiež snaha o minimalizáciu dopadov na ZP. Súčasťou racionálneho
nakladania s odpadmi je postupné znižovanie produkcie odpadov, najmä však odpadov N ,
v uplatňovaní a zavádzaní recyklačných technológií, separácii odpadov u pôvodcu
a získavanie kvalitných druhotných surovín a v konečnej fáze aj v šetrení primárnych zdrojov
surovín a energie.1 5
2.1 Stratégie Odpadového hospodárstva
V priebehu vývoja ľudskej spoločnosti sa postupne zvyšovalo množstvo odpadov
a znečistenia produkovaného pri výrobe a spotrebe produktov, napriek tomu vnikajúci
problém nebol dlhé roky podporený snahou o riešenie, keďže prevládalo všeobecné
presvedčenie o neobmedzenej absorpčnej kapacite prírodného prostredia.
Prvá vlna záujmu o zdravé Z P spadá do obdobia 50. - 60. rokov 20. storočia, ktorá sa
pretavila do používania technológií umožňujúcich čo najväčšie rozptýlenie odpadu a emisií,
takže boli naďalej vypúšťané do ZP.
2.1.1 Stratégia kontroly a riadenia
V 70.rokoch sa ako reakcia na zhoršený stav Z P upustilo od tvrdošijného presadzovania
absorpčnej kapacity prírody a nastúpil široký rozvoj koncových technológií i), zariadení na
zachytávanie, úpravu alebo „konečné zneškodnenie" odpadov a emisií. Problémy súvisiace
s vytváraním nových skládkových kapacít, ich zabezpečením a tiež rastúce ceny surovín
vyústili v 80. rokoch do nástupu recyklačných technológii.
Recyklačně a koncové technológie sú hlavnými prostriedkami pre realizáciu tzv. stratégie
kontroly a riadenia. Dodnes sa jedná o najpoužívanejšiu stratégiu manažmentu ZP, ktorá sa
1 3
T TOLGYESSY, J.; PIATRIK, M . Odpad - surovina budúcnosti, l.vyd. Bratislava: Obzor, 1984. s. 225
1 4
Nakladaniu s odpadomje venovaná samostatná kapitola, viď kapitola 4 Nakladanie s odpadmi.
1 3
KRENIKOVA, V. Odpadové hospodářství, l.vyd. Ústí nad labem: Fakulta životního prostředí UJEP v Ústí
nad Labem, 1999. 24 s.
- 16-
zameriava na redukciu pôsobenia vyprodukovaného znečistenia na ŽP. V skutočnosti sa táto
stratégia z dlhodobého hľadiska nejaví byť tak účinná ako sa predpokladalo.
Prvá z príčin obmedzených možností koncových technológií je nedostatočná účinnosť
takýchto zariadení (napr. odlučovače, C O V , katalyzátory, ap.), takže ich použitím síce došlo
k spomaleniu prírastku škodlivín ale určité množstvo škodlivín sa do ŽP naďalej dostáva.
Druhý dôvod, prečo je používanie koncových technológií nepostačujúce, spočíva vtom, že aj
v prípade zvýšenia ich účinnosti a úplného odstránenia sledovanej škodliviny z daného
látkového toku, táto škodlivina naďalej existuje a je potrebné ju ďalej zneškodniť alebo
spracovať. Pokiaľ ju nieje možné využiť ako druhotnú surovinu, bude škodlivina, ktorej bol
zamedzený prístup dojednej zo zložiek ŽP, presunutá do inej zložky. Napr. spálením kalov
zachytených v C O V , dochádza jednak k znečisteniu ovzdušia a jednak vzniká problém so
skládkováním popola, ktorý môže pôsobiť na ďalšie znečistenie pôd, ap.1 6
Pod stratégiu kontroly a riadenia spadajú recyklačně technológie lokalizované mimo miesta
vzniku odpadu. Nepříliš veľký úspech takýchto technológií vyplýva z ich vysokej technickej
náročnosti a problematickej finančnej dostupnosti. Recyklačně prevádzky sú neraz extrémne
energeticky náročné, takže ich chod nie je efektívny či už po ekonomickej stránke ani
z hľadiska ŽP. Možnosti recyklácie sú často obmedzené, z niektorých druhotných surovín je
možné vyrábať len podradné výrobky a pri ich úprave a spracovávaní môže opäť vznikať
významné množstvo odpadu.
2.1.2 Stratégia prevencie
Najnovšou stratégiou v oblasti ochrany ŽP je systémové uplatňovanie prevencie odpadu
a znečistenia u zdroja vzniku. Táto stratégia aj metodika jej realizácie sa nazýva čistejšia
produkcia (ďalej len „CP"). Uplatňovanie preventívneho prístupu ako aj metodiky hodnotenia
možností CP vznikli ako iniciatíva priemyslových podnikov v U S A počiatkom 70. rokov
s cieľom obmedziť produkciu N . Stimuláciou pre jej ďalší rozvoj boli tiež obmedzené
možnosti a ekonomická náročnosť stratégie kontroly a riadenia. Z U S A sa tento nový prístup
rozšíril do všetkých priemyslovo najvyspelejších krajín sveta behom 80. rokov.
Prevencia odpadu znamená predchádzanie vzniku odpadu, snaha o jeho elimináciu alebo
aspoň minimalizáciu priamo v mieste jeho vzniku, tj. vo výrobnom procese. Zatiaľ čo vyššie
1 6
DOBEŠ, V Čistší produkce jako součást systémů environmentálního managementu a auditů (EMAS). Praha :
Ministerstvo životního prostředí, 1997. s. 15
- 17-
uvedené metódy s reaktívnym charakterom reagovali na už vzniknuté odpady a znečistenie,
prevenčné metódy sa snažia predísť samotnému jeho vzniku.
Čistejšia produkcia a ďalšie prevenčné metódy ako ekolabeling, ekodesign, environmentálne
systémy riadenia(EMS), smerujú k naplňovaniu vízie trvalo udržateľného rozvoja. Podľa tejto
koncepcie je misiou súčasnej generácie uspokojovať svoje potreby tak, aby možnosť
uspokojovania potrieb nebola narušená pre nasledujúce generácie. 1 7
Hlavné princípy prevenčnej ochrany ŽP sú:1 8
• Princíp prevencie - predchádzanie poškodenia ŽP namiesto neskoršieho
odstraňovania jeho následkov.
• Princíp opatrnosti - predchádzanie vzniku nielen známych negatívnych vplyvov na
ŽP a ľudskú populáciu, ale aj ustavičné preverovanie a dlhodobé sledovanie tých
vplyvov a zásahov do ŽP, ktoré sa z krátkodobého hľadiska zdajú byť neškodné.
• Princíp integrácie - skúmanie vplyvov na ŽP a realizovaných opatrení vo vzájomnej
súvislosti a nutnosť ich integrálneho posudzovania vo všetkých realizačných štádiách.
V prípade neuplatnenia tohto princípu by mohlo prísť iba k presunu výsledného
vplyvu z jedného miesta na druhé.
Použitie princípov stratégie prevencie na podnikovej úrovni viedlo k zvýšenej snahe o
hľadanie nových možností a spôsobov vedúcich k obmedzovaniu vzniku N vo výrobných
procesoch a taktiež k obmedzovaniu vzniku akýchkoľvek iných vplyvov znehodnocujúcich
ŽP v dôsledku výrobných procesov.
1 7
United Nations: Report of the World Commission on Environment and Development. General Assembly
Resolution 42/187 [online]. 1987 [cit. 2008-17-04]. vlastný překlad
1 8
DOBEŠ, V Čistší produkce jako součást systémů environmentálního managementu a auditů (EMAS). Praha :
Ministerstvo životního prostředí, 1997. s. 16
- 18 -
Obrázok č. 3: História vývinu stratégií ochrany ŽP
Zdroj: DOBEŠ, V Čistší produkce jako součást systémů environmentálního managementu a auditů
(EMAS). Praha : Ministerstvo životního prostředí, 1997. s. 18
- 19-
3 ČISTEJŠIA PRODUKCIA
Čistejšia produkcia (ďalej len „CP"), ako predstaviteľ stratégie prevencie, je jedným
z dobrovoľných nástrojov ochrany ZP, ktorý usiluje o efektívnejšie využitie vstupov do
výroby a znižovanie negatívnych vplyvov na ZP. Táto stratégia vznikla ako výsledok
sklamania z obrovského množstva investícií do koncových technológií, ktoré sa však
vzhľadom na vynaložené finančné prostriedky v praxi ukázali byť ako nedostatočne účinné.
Priemysel preto usiloval o tzv. „win-win" efekt1 9
, teda s pozitívnym efektom nielen na ŽP aj
na ekonomickú stránku výroby. Tento koncept je známy ako ekoefekivita a znamenal
pretavenie tohto dvojitého efektu do výrobných procesov s cieľom zvýšiť efektivitu a
konkurencieschopnosť podniku.
Priemyslové podniky prišli na viaceré spôsoby ako ekoefektivitu2 0
dosiahnuť. Výsledkom
týchto snáh je napríklad aj vznik dobrovoľných noriem pre environmentálne systémy riadenia
(EMS), tj. systému riadenia podniku, ktorý do systému riadenia integruje hľadisko ochrany
životného prostredia, avšak najrozšírenejšou metodikou sa stala prevencia odpadov
a znečistenia alebo čistejšia produkcia.
Oficiálna definícia podľa Organizácie Spojených národov pre ZP (UNEP):
„CP je trvalou aplikáciou21
integrálnej preventívnej stratégie na procesy22
, výrobky
a služby23
s cieľom zvýšiť ich efektívnosť a obmedziť riziká jednak voči človeku,
jednak voči ZP.
U výrobných procesov čistejšia produkcia zahrňuje efektívnejšie využívanie surovín,
materiálov a energií, vylúčenie toxických a nebezpečných materiálov a prevenciu
vzniku odpadov a emisií priamo pri zdroji.
U produktov sa stratégia zameriava na zníženie ich dopadu na ZP, a to v rámci ich
celého životného cyklu, od vývoja až po ich využitie. "
1 9
DOBEŠ, V Čistší produkce jako součást systémů environmentálního managementu a auditů (EMAS). Praha:
Ministerstvo životního prostředí, 1997. s. 7
2 0
Svetová podnikateľská rada pre trvale udržateľný rozvoj (WBCSD) definuje ciele ekoefektivity ako
„maximalizáciu hodnôt pri minimalizácii využívania zdrojov a nežiadúcich dopadov na ŽP".
2 1
Nejedná sa o jednorazovú inováciu, ale proces, ktorý smeruje k stálemu zlepšovaniu environmentálnych
parametrov podniku.
2 2
použitím metodiky hodnotenia možností CP
2 3
použitím metodiky hodnotenia životného cyklu výrobku alebo postupmi ekodesignu
- 2 0 -
Podstatou tejto dlhodobej stratégie spočíva v skutočnosti, že je výhodnejšie predísť vzniku
odpadu a znečistenia ako sa nimi zaoberať potom, ako už vznikli. Avšak dosiahnutie
úspechov v aplikácii CP je náročnejšie, vyžaduje kreatívny prístup, keďže nie je možné
jednoducho ovplyvňovať parametre ako tomu je u koncových technológií. Zmeny možno
dosiahnuť využitím niektorých z techník (uvedených na obrázku 4), ktoré majú často
neinvestičný charakter. Pre uplatňovanie týchto techník platí, čím bližšie k zdroju sa realizuje,
tým j e efektívnej šia.
K najjednoduchším a najlepšie realizovateľným technikám patrí starostlivé zaobchádzanie so
surovinami a pomocnými látkami, tj. zásahy organizačného charakteru ako organizačné
zmeny, motivácia personálu, školenia, systém riadenia podniku, ap. Významné sú tiež zmeny
vo výrobnej technológií, ktoré môžu mať povahu malých úprav, ale aj nahradenie pôvodnej
technológie nízko odpadovou. Uplatnením techník v tejto oblasti je možné dosiahnuť
najväčších úspor vstupov.
Obrázok č. 4: Techniky čistejšej produkcie
Zmeny vstupných
materiálov
-prečistenie materalov
-substitúcia materiálov
Zmeny technológi í
-zmeny procesov
-zmeny priestorového
rozmiestnenia zariadení
-dodatočná automatizácia
-zmeny prevádzkových
nastavení
Dobré hospodárenie
-procesné opatrenia
-predchádzanie Stratám
-manažérske postupy
-prúdová segregácia odpadu
-zlepšenia v zaobchádzaní s
odpadom
-pianovanie výruby
Zdroj: dam CIAMBRONE, D-F. Waste Minimization as a Strategic Weapon. Led. Texas: CRC
Press. 1995. s. 10
-21 -
Ďalšími z možných úspešne uplatňovaných techník sú najmä zmeny výrobku (zmeny v jeho
zložení), nahradenie použitých materiálov (toxických za viac šetrné), získavanie druhotných
surovín resp. (interná) recyklácia.2 4
Okrem vyššie uvedených techník na vznik odpadov a znečistenia navyše vplývajú aj
pracovníci podniku, dodávatelia a odberatelia a taktiež orgány štátnej a miestnej správy.
Obrázok č. 5: Najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce vznik odpadu a znečistenia
Systém riadenia
Pracovníci
Suroviny
Dodávatelia
Výrobky
Odberatelia
Technológia
Zdroj: DOBEŠ, V. Čistší produkce: prevence odpadu a znečištění. Praha: České centrum čistší
produkce, 1998. s. 21
3.1 Výhody a prínosy čistejšej produkcie
Podnik, v snahe obstáť v dnešnej tvrdej či už regionálnej alebo medzinárodnej konkurencii,
musí čeliť prísnym legislatívnym požiadavkám v oblasti ochrany ZP, neustále rastúcim cenám
vstupných surovín a energií, vysokým investičným nárokom pri zavádzaní inovácií, rastúcim
nárokom spotrebiteľov a obchodných partnerov. Dopady týchto tlakov je možné odstrániť
alebo aspoň zmierniť zavedením CP v podniku.
Na obrázku č. 6 je znázornený rozdiel medzi materiálovým tokom vo výrobnom procese pred
projektom CP a po jeho zavedení. Sú tu ilustrované zjavné úspory vstupných surovín a energií
a taktiež nižší podiel nežiaducich efektov, odpadov a emisií, pri zachovaní rovnakého objemu
produkcie.
24
Externá recyklácia alebo aj recyklácia mimo miesta vzniku nespadá do konceptu CP, keďže týmto spôsobom
nie je možné dosiahnuť zníženie množstva materiálov a surovín vstupujúcich do výrobných procesov podniku
Podľa DOBEŠ, V Čistší produkce jako součást systémů environmentálního managementu a auditů (EMAS).
Praha: Ministerstvo životního prostředí, 1997. s. 8
- 2 2 -
Okrem týchto prínosov, uplatňovanie CP prináša ďalšie výhody, ktoré sú v súlade
s koncepciou ekoefektivity. Jedná sa najmä o tieto2 5
:
• úspora finančných prostriedkov, nákladov na nakladanie s odpadmi - zníženie
investícií do koncových technológií, zníženie poplatkov, ap.
• úspory výrobných nákladov, ktoré boli vložené do výroby a ktoré by sa stratili
v odpadoch
• pozitívny vplyv na Z P - zníženie produkcie odpadov, vylúčenie alebo zníženie
nebezpečných látok a obmedzenie ich obsahu v odpadoch
• zníženie náročnosti O H znížením nárokov na skladovacie priestory pre odpady, ich
prepravu a zaistenie kapacít na zneškodnenie
• zapojenie vedenia a pracovníkov podniku do riešenia problémov
• zlepšenie pracovného prostredia
• možné zlepšenie kvality výrobkov
• zvyšovanie informovanosti a povedomia o ochrane ZP
• pozitívna reakcia orgánov štátnej správy a verejnosti
• zvýšenie bezpečnosti práce
• výhodné prepojenie s ďalšími dobrovoľnými nástrojmi
• j ednoduchšie zavedenie E M S
• vytváranie pozitívneho image
REMTOVÁ, K. Čistší produkce. 1. vyd. Praha: Ministerstvo životního prostředí, 2003. s. 8
-23 -
Obrázok č. 6: Schéma čistejšej produkcie ako prístupu pre efektívnejšie využívanie
vstupných surovín
PRED PROJEKTEM
Vstupní suroviny,
energie
Produkty
Nežádoucí odpady,
emise, hluk atd.
no
PO PROJEKTU
Vstupní suroviny,
energie I
A
Produkty
Nežádoucí odpady,
emise, hluk atd.
Zdroj: ŠLESINGER, J.; KOZIELOVA, Z.; NAJMANOVA, K. Čistší produkce. Příručka pro podniky a
veřejnou správu. 1. vyd. Praha: CENIA, Česká informační agentura životního prostředí, 2007. s. 12
3.2 Aplikačný nástroj čistejšej produkcie
Hlavným aplikačným nástrojom preventívnej stratégie C P je metodika, ktorý sa nazýva
hodnotenie možností CP26
. Metodika C P patrí medzi dobrovoľné nástroje ochrany ŽP,
pôvodne bola vyvinutá vyspelými priemyslovými podnikmi2 7
, avšak dnes už si našla široké
uplatnenie po celom svete, preto je vhodná pre použitie či už v podnikovej alebo vo verejnej
sfére.
2 6
Pre stratégiu CP a pre jej metodický nástroj existujú samostatné názvy, avšak v praxi sa často používa
jednotný termín „čistejšia produkcia". Podľa DOBEŠ, V. Čistší produkce: prevence odpadu a znečištění. Praha :
České centrum čistší produkce, 1998. s. 12
2 7
O podrobnostiach vzniku CP viac v kapitole „Stratégia prevencie"
- 2 4 -
Cieľ metodického postupu spočíva v:
• analýze materiálových a energetických tokov v danej organizácii, za účelom
identifikácie príčin vzniku nežiaducich odpadov a v
• navrhnutí a posúdení opatrení na elimináciu týchto príčin, jednak čo sa týka technickej
realizovatelnosti, a jednak výsledného ekonomického a environmentálneho účinku
Samotnú realizáciu nie je možné vynútiť, tá je závislá čisto na posúdení vedenia podniku.
Nástroj má teda charakter doporučení, avšak dodržanie základných krokov postupu je
nevyhnutné pre garanciu dosiahnutia cieľov CP a pre uplatnenie plného potenciálu CP.
3.3 Projekt čistejšej produkcie
Projekt CP je jednorazovým nástrojom riadenia podniku s konkrétnym cieľom, ktorým je
dosiahnutie zmeny. Definícia CP ako aplikácia preventívnej stratégie, ktorá sa realizuje
trvalo, nieje v rozpore s projektom CP, ktorý predstavuje len jednorazové zlepšenie, keďže
dlhodobý efekt vzniká až po začlenení metodických postupov CP do praxe v podniku.
Až trvalou a opakovanou aplikáciou metodiky CP je možné docieliť systematické
preverovanie využívania vstupov a zefektívnenie používaných procesov. To, že podnik
realizoval projekt CP, môže byť len prázdne gesto, preto o uplatňovaní stratégie CP je možné
tvrdiť až po integrácii v rámci procesov podniku.
-25 -
Obrázok č. 7: Schéma projektu čistejšej produkcie
PRÍPRAVA PROJEKTU
-získanie podpory vedenia podnikj
-vyhlásenie environmentálnej politiky
PREDBEŽNÉ
-zber dát o rr
HODNOTENIE
energetických
-výber zamera
ORGANIZÁCIA
materiálových a
ckých tokoch
leranía projektu
-vytvorenie projekto
-stanovenie cieľov a u
-identifikácia prc
-stanovenie časového h
FÁZA N ÁVR t
-navrhnutie variantov
-výber variantov
PROJEKTU
ktových tímov
a ukazovateľov
prekážok
o harmonogramu
FAZA ANALÝZY
ýza vstupov a výstupov
sledovanie vybraných tokov
ntífikácia príčin vzniku
odpadov a strát
VARIANTOV
možných riešení
i ďalšiu analýzu
ANALÝZA USKUTOČNITEĽNOSTI
-technické, environmentálne a
ekonomické posúdenie variant
-výber opatrení k realizácii
ZAČLENENIE
POSTUPOV
ČISTEJŠEJ
PRODUKCIE
-vyhodnotenie
výsledkov projektu
-pokračovanie
čistejšej produkcie
FÁZA REALIZÁCIE
-spracovanie projektovej
dokumentácie
-realizácia
neinvestičných opatrení
-získanie prostriedkov
pre investičné opatrenia
Zdroj: ŠLESINGER, J.; KOZIELOVÁ, Z ; NAJMANOVÁ, K. Čistší produkce. Príručka pro podniky a
veřejnou správu. 1. vyd. Praha: CENIA, česká informační agentura životního prostředí, 2007. s. 19
- 2 6 -
Hlavným zdrojom informácií pri tvorbe projektu sú materiálové a energetické bilancie spolu
s ich ekonomickým vyhodnotením, a to tak detailne, aby bolo možné rozpoznať o aký druh
odpadov a energetických strát pri konkrétnych zdrojoch sa jedná a pomocou týchto informácií
identifikovať príčiny problémov. Výstupom projektu CP je potom riešenie zisteného
problému.
3.3.1 Príprava projektu
Pre celý projekt je kľúčové dosiahnutie dohody svedením podniku už v tejto úvodnej fáze.
Ideálnou formou dohody je prepojenie nástroja CP so systémom riadenia akým je E M S 2 8
, čo
pre podnik znamená schválenú environmentálnu politiku, predstavujúcu otvorené vyhlásenie
o záväzkoch, hodnotách a cieľoch v oblasti ochrany ŽP. Ciele pre environmentálnu politikuje
dôležité konzultovať v rámci viacerých oddelení, tak aby nedošlo k nesúladom medzi cieľmi
v oblasti ŽP a inými cieľmi podniku, preto je podpora vedenia priam nevyhnutnou
podmienkou úspešnej realizácie celého projektu.
3.3.2 Predbežné hodnotenie
Tento krok v sebe zahŕňa popis technológie a činností v rámci podniku, tak aby bolo možné
spoznať problematické oblasti, v ktorých dochádza k závažným stratám a určiť priority
projektu pri ich riešení. Skutočné straty je možné získať z porovnania vstupov a výstupov,
teda bilanciou, ktorá rešpektuje zákon zachovania hmoty.
Predbežné hodnotenie ďalej pozostáva zo zberu údajov, pričom je potrebné sa zamerať na
orientačné vyjadrenie najvýznamnejších materiálových a energetických tokov a ich
ekonomické vyjadrenie, na ich bezpečnosť, či nebezpečnosť a účinnosť premeny vstupov na
výstupy.
Výsledkom tohto kroku by mal byť prehľad o vznikajúcich odpadoch a emisiách, ich
množstvo a náklady na zneškodnenie, o materiáloch a pomocných látkach použitých vo
výrobe, spolu s ich kvantitatívnym a finančným vyjadrením. Tieto informácie poslúžia určiť
kritériá pre stanovenie priorít. Kritériom môže byť napríklad stupeň nebezpečnosti odpadu,
množstvo daného odpadu alebo náklady spojené so vznikom odpadu.
Viac o väzbe medzi CP a EMS v časti o dobrovoľných nástrojoch ochrany ŽP
- 2 7 -
3.3.3 Organizácia projektu
Organizácia projektu znamená vytvorenie časového harmonogramu a projektových tímov,
teda stanovenie vedúcej a pracovnej skupiny. Úlohou vedúcej skupiny je určiť ciele
a prekážky projektu a kontrolovať samotný priebeh tvorby projektu, pracovná skupina má na
starosti technickú stránku projektu.
Pri určení cieľov, ktoré by mali byť časovo a kvantitatívne vymedzené, treba brať ohľad
nielen na momentálnu situáciu podniku, ale aj situáciu v odvetví a u konkurencie. Pri
stanovovaní cieľov je možné využiť metódu tzv. environmentálneho benchmarkingu, tj.
porovnať aktuálne technológie a postupy podľa ich vplyvu na ZP.
3.3.4 Fáza analýzy
Cieľom tejto fázy je identifikovať potenciál CP a prísť s návrhmi ako ho využiť. V praxi to
predstavuje vytváranie analýz so zameraním na materiálové, energetické a s nimi spojené
finančné toky. Pre rozpoznanie možností zníženia alebo vylúčenia negatívnych vplyvov na Z P
je potrebné vykonať preskúmanie východiskového stavu a silných a slabých stránok týchto
možností.
Podnikové údaje je vhodné doplniť o ďalšie zdroje informácií, ako napríklad rozhovory so
zamestnancami. Pomocou takýchto poznatkov je možné rozpoznať príčiny vzniku strát
a hlavne to, či sú dané druhom výrobku, surovinami, technológiou, strojným vybavením alebo
nevyhovujúcimi výrobnými postupmi.
3.3.5 Fáza návrhu variantov
Tento krok projektu predstavuje posun od analýz ku vygenerovaniu konkrétnych návrhov
riešení. V praxi sa navrhujú možnosti zlepšenia už v predchádzajúcich fázach, najmä vo fáze
analýz, avšak počet možností je vhodné rozšíriť aj o tie, ktoré boli získané neskôr niektorou
z metód tvorby variantov ako brainstorming, brainwriting pool alebo individuálny zápisník,
keďže pravdepodobnosť nájdenia najefektívnejšieho riešenia je vyššia pri väčšom množstve
variantov a pri účasti väčšieho počtu ľudí.
- 2 8 -
3.3.6 Analýza uskutočniteľnosti
Cieľom tejto časti projektu je komplexne ohodnotiť navrhnuté riešenia, zistiť ich
realizovatelnost', reálnosť ich ekonomických prínosov, či prinášajú zjavné výhody a aké sú
to. Tento cieľ je možné dosiahnuť pomocou týchto krokov:
a) posúdenie variantov z - technického hľadiska
- environmentálneho hľadiska
- ekonomického hľadiska
b) výber návrhov k realizácií.
TECHNICKÉ H O D N O T E N I E V A R I A N T O V
Technické hodnotenie variantov pozostáva z posúdenie kompatibility súčasného charakteru
prevádzky podniku a navrhovaného riešenia, čo znamená posúdenie nárokov na priestor, na
personál, prístroje a technológie, na energetické a materiálové vstupy. Okrem týchto nárokov
je potrebné odhadnúť vplyv na samotný produkt a na plnenie legislatívnych požiadaviek,
akými sú zaručenie bezpečnosti práce.
ENVIRONMENTÁLNE H O D N O T E N I E V A R I A N T O V
Environmentálne hodnotenie spočíva v porovnaní a vyhodnotení prínosov navrhovaného
riešenia vzhľadom k súčasnému stavu z environmentálneho hľadiska, čo v praxi znamená
najmä vyčíslenie množstva produkcie odpadov, emisií, odpadných vôd, spotreby surovín,
energií, zlepšenie pracovného prostredia a zvýšenie kvality výroby. Podobne ako
u technického hľadiska, aj tu je nutné porovnať kompatibilitu návrhu s legislatívnymi
požiadavkami. Optimálny variant je taký, ktorý komplexne znižuje dopad na ZP a teda
neprenáša znečistenia z jedného miesta na iné.
EKONOMICKÉ H O D N O T E N I E V A R I A N T O V
V tejto oblasti si väčšina podnikov dáva za cieľ zisk, preto sa pri posudzovaní hodnotia všetky
finančné zmeny, ktoré s novým návrhom súvisia, tak aby navrhnuté riešenia boli ekonomicky
prínosné s prijateľnou návratnosťou. Pri výpočtoch je treba zohľadniť:
• investičné náklady
• nepriame náklady súvisiace s prípadným odstavením výroby, zaškolením, ap.
• zmeny v prevádzkových nákladoch
• úspory energií a materiálov
- 2 9 -
• náklady na O H a zneškodnenie odpadov
• úspory vyplývajúce z nižších investícií do koncových technológií
• predpokladaný vývoj cien vstupov a prevádzkových nákladov
V praxi sa najčastejšie používajú tieto metódy :
• Vyhodnotenie peňažných tokov - Cash Flow (CF)
Pre hodnotenie projektov sa často používa Cash Flow, ktorá odráža skutočný stav financií
a so stavom v účtovníctve sa časovo nemusí zhodovať. Podnikový efekt alebo tiež peňažný
tok (CF) predstavuje rozdiel medzi zdrojmi príjmov plynúcimi z výroby, investícií a kapitálu
a výdajmi plynúcimi z výroby, investícií a kapitálu.
• Návratnosť investície - Payback Period (PP)
Využitie tejto metódy je skôr orientačné, slúži ako obľúbený pomocný nástroj pre svoju
jednoduchosť a ľahkú interpretovateľnosť výsledkov. Doba návratnosti investície znamená
počet rokov, za ktoré sa tok príjmov z projektu vyrovná s výdajmi s investíciou spojené.
Vypočítame ju ako podiel investičných nákladov a priemerného ročného CF:
_ výdaje
~ ((CF ( r o k y )
Variant s nižším počtom rokov je výhodnejší, keďže nastane splatenie investície za kratšiu
dobu, kapitál je v podniku viazaný kratšie.
• Čistá súčasná hodnota projektu - Net Present Value (NPV)
Na rozdiel od návratnosti investícií čistá súčasná hodnota zohľadňuje faktor času, tj.
nevyhodnocuje efektívnosť investície len počas jedného roku, ale v priebehu celej doby
trvania projektu. Výpočet tejto metódy spočíva vo vyjadrení rozdielu medzi súčasnou
hodnotou všetkých očakávaných príjmov (CF) a súčasnou hodnotou všetkých investičných
výdajov projektu, ktoré sa vytvárajú v priebehu celej životnosti (zvyčajne sú to výdaje na
investíciu a prevádzkové náklady). Predtým je však potrebné zistiť obvykle k okamžiku
zahájenia projektu všetky budúce hodnoty CF a investičné výdaje, pokiaľ sú vynakladané
dlhšie ako jeden rok. Tieto hodnoty budúcich CF označujeme ako súčasné hodnoty CF. N P V
vypočítam nasledovne2 9
:
.SYNEK, M a kol. Podniková ekonomika. 3. přepracované a doplněné vyd. Praha: C.H. Beck, 2002. s. 262.
- 3 0 -
NPV = SH-IN = Y '—-IN
tr(i+Oř
kde N P V čistá súčasná hodnota projektu,
SH súčasná hodnota CF projektu
CF očakávaná hodnota CF projektu
IN investičné výdaje
i diskontná sadzba projektu (charakterizuje časovú hodnotu peňazí
a riziko)
n doba životnosti investície
t počet období od 1 až do n
Tie varianty projektu, ktoré dosahujú kladné hodnoty N P V (majú vyššiu ako požadovanú
výnosnosť) hodnotíme ako prijateľné, pri posudzovaní viacerých variantov je výhodnejší ten,
ktorý dosahuje najvyššiu hodnotu N P V , za predpokladu rovnakej životnosti posudzovaných
projektov.
VÝBER NÁVRHOV K REALIZÁCIÍ
Pri roztriedení jednotlivých variantov sa ako jedno z prvých kritérií väčšinou používa
investičná náročnosť a doba návratnosti. Podľa toho rozlišujeme opatrenia:
• Neinvestičného charakteru
• Opatrenia s nízkou investičnou náročnosťou
• Opatrenia s vysokou investičnou náročnosťou
Hranica medzi nízkou a vysokou investičnou náročnosťou je pre každý podnik individuálna,
záleží od podniku akú výšku si určí. Proces samotnej voľby variantov je možné vykonať
spôsobom:
• Expertného výberu variantov - najmä vhodného pre menší počet možností, keďže je
založený na subjektívnom hodnotení členov skupiny, ktorí prideľujú body jednotlivým
variantov podľa dopredu určených kritérií.
• Metódou tvorby variantov - pri tejto metóde volíme kritériá, ktoré medzi sebou navzájom
porovnávame, výsledkom čoho je určenie váhy jednotlivých kritérií.
• Metódou párového porovnávania - ako vyplýva z názvu, jedná sa o porovnávanie vždy
dvoch variantov medzi sebou, pričom pre každé zvolené kritérium určíme lepší z variantov.
-31 -
3.3.7 Fáza realizácie
Samotnej realizácií predchádza tvorba projektovej dokumentácie na základe získaných
informácií z doterajších krokov. Dokumentácia je ďalej prezentovaná pri obhajobe projektu
pred zodpovednými zástupcami podniku, ktorí rozhodujú o realizácii najmä investične
náročných návrhov a určujú ich spôsob financovania.
3.3.8 Začlenenie postupov čistejšej produkcie
Po realizácii projektu by mala nasledovať spätná väzba, v podobe jeho vyhodnotenia. Na
základe týchto výsledkov by firma mala navrhnúť ciele pre budúce vylepšenia a smerovanie
nasledujúcich projektov CP, aby sa dosiahlo kontinuity v integrácii postupov CP do činnosti
podniku a jeho riadenia.
3.4 Ďalšie dobrovoľné nástroje ochrany ŽP
Dobrovoľné nástroje ochrany ZP nemusia byť len ucelenou metodikou ako tomu bolo u CP,
ale sú to všetky také činnosti podnikateľských subjektov, ktoré podniky zavádzajú na základe
svojho slobodného rozhodnutia nad rámec legislatívnych predpisov a ktoré sú zväčša
medzinárodne normalizované. Nástroje sa sústredia na odstraňovanie príčin vzniku
environmentálnych problémov, preto podobne ako CP patria pod preventívnu stratégiu
ochrany ŽP. Podľa Remtovej3 0
medzi najvýznamnejšie dobrovoľné nástroje okrem
v predošlej časti popisovanej metódy hodnotenia možností CP patria:
• Environmentálne systémy riadenia (EMS)
E M S predstavujú systematický prístup k ochrane Z P v každom smere podnikateľskej činnosti
daného podniku, či už to je dennodenná prevádzka alebo dlhodobá podniková stratégia, ktorý
je realizovaný začlenením environmentálnych hľadísk do všetkých aktivít podniku.
V súlade s víziou trvalo udržateľného rozvoja je cieľom E M S pravidelné hodnotenie,
monitoring a preskúmavanie aktivít podniku v oblasti ZP, ktoré by malo viesť k neustálemu
zlepšovaniu týchto aktivít. Pričom podnik pri dosahovaní cieľov nemá určené obmedzenia
externe, ale sám si stanovuje svoje priority, na ktoré sa chce vo svojich aktivitách zamerať.
3 0
REMTOVÁ, K. Dobrovolné environmentálni aktivity. Orientační příručka pro podniky. Planeta. Praha: 2006.
s. 14.
- 3 2 -
Myšlienka E M S je institucionalizovaná (normovaná) v podobe štandardov pre E M S ,
konkrétne sa jedná o ISO 14001 a program E M A S (Nariadenie rady ES č.761/2001). Uvedené
štandardy nie sú navzájom v protiklade, niektoré požiadavky jeden štandard vyžaduje, druhý
len odporúča, pričom sa dá povedať, že štátom garantovaný systém E M A S je prísnejší ako
štandard vytvorený medzinárodnou organizáciou pre štandardizáciu ISO.
Čo sa týka vzájomnej väzby medzi E M S a CP, navzájom sa vhodne dopĺňajú a podporujú,
zavedenie E M S je účinným nástrojom pre zvýšenie zodpovednosti podniku za ochranu ZP,
avšak ako taký pri formálnom dodržiavaní nezaručuje zníženie negatívnych dopadov podniku
na ZP, E M S akurát vytvára vhodné systémové podmienky pre takéto zmeny. V tom spočíva aj
hlavný rozdiel oproti CP, ktorá sa zameriava najmä na zmeny v podnikových procesoch,
technológiách, ap., na druhej strane E M S sa sústredí na zmeny v systéme riadenia. CP môže
byť preto využitá E M S , ako nástroj k dosiahnutiu cieľov a teda E M S ako efektívny systém
riadenia predstavuje ideálny systém riadenia programov CP. Podniky s registrovaným E M S
alebo tiež vypracovaným projektom CP si môžu nárokovať na zníženie poplatku za
používanie certifikátu „Ekologicky šetrný výrobok/služba".
• Environmentálne značenie
Prístup k environmentálnemu značeniu je možné rozdeliť do 3 typov:
- ekoznačenie (eco-labelling) - označenie produktov s nižším negatívnym dopadom na ZP ako
iné, funkčne porovnateľné produkty. Sledované kritériá sú dopredu stanovené a závisia od
konkrétneho typu produktu, pričom ich overovanie má na starosti nezávislá tretia strana.
Značenie môže byť normované podľa ISO 14020, ISO 14024, programu ekoznačenia E U The
Flower3 1
alebo podľa iných národných programov.
- vlastné environmentálne tvrdenie - jedná sa o prehlásenie, značku alebo obrazec poukazujúci
na environmentálny aspekt výrobku alebo niektorej jeho súčasti, ktoré musí byť ověřitelné,
(normované podľa ISO 14021 alebo národným programom)
- environmentálne prehlásenie o produkte - poskytuje kvantifikované informácie o vplyve
daného výrobku na ZP počas celého svojho životného cyklu, ktorých pravosť musí byť
overená treťou stranou (normované podľa ISO 14025 alebo národným programom)
• Ekodesign
3 1
Nariadenie Rady (ES) č. 1980/2000
-33 -
Ekodesign znamená zahrnutie environmentálnych požiadaviek do návrhu, vývoja
a konštrukcie výrobku tak, aby sa znížili negatívne dopady na Z P počas jeho celého životného
cyklu. Uplatnenie metódy ekodesignu by sa mohlo prejaviť napr. znížením spotreby
materiálov a surovín na výrobok, zjednodušením jeho tvaru, recyklovateľnosťou materiálov
z ktorých pozostáva, znížením spotreby energie alebo celkovou maximalizáciou úžitkovej
hodnoty výrobku.
• hodnotenie životného cyklu ( L C A )
L C A 3 3
sa zakladá na zhromažďovaní a vyhodnocovaní vstupov, výstupov a možných
environmentálnych dopadov výrobku počas celého jeho životného cyklu. Pojmom životný
cyklus výrobku sa myslia všetky štádiá života výrobku od získavania surovín potrebných
k výrobe, cez výrobu materiálov, výrobu samotného výrobku až po používanie výrobku
vrátane likvidácie použitého, už viac nepotrebného výrobku.
Štandardizovaný podľa ISO 14062
Upravujú štandardy ISO 14040- ISO 14044
- 3 4 -
4 NAKLADANIE S ODPADMI
Nakladanie s odpadmi zahŕňa široký pojem všetkých činností, ktoré je možné vykonávať
s odpadmi. Všeobecne sa používa ako zjednodušujúci pojem, ktorého zmysel spočíva
v zodpovednosti voči zaťažovaniu a poškodzovaniu ZP. Teória a prax v jeho definícii je viacmenej
jednotná, v zmysle zákona o odpadoch sa pod pojmom nakladanie s odpadmi rozumie
zber odpadov, preprava odpadov, ich zhodnocovanie a zneškodňovanie, vrátane starostlivosti
o miesto zneškodňovania3 4
V tejto práci sa v súlade so schémou základných činností O H
(obrázok č. 1) rozumejú pod pojmom nakladanie s odpadmi tieto činnosti:
• Úprava odpadov
• Zhromažďovanie, zber a skladovanie odpadov
• Preprava a doprava odpadov
• Využitie odpadov
• Zneškodňovanie odpadov
Pre nakladanie s odpadmi je kľúčové poznať ciele, ktoré chceme dosiahnuť a podľa toho aj
voliť následné kroky, činnosti a technológie pre ďalšie nakladanie s odpadom3 5
.
4.1 Úprava odpadov
Úprava odpadov zahŕňa viacero činností, pomocou ktorých je možné vylepšiť vlastnosti
vzniknutých odpadov pre manipuláciu, skladovanie a pre jeho ďalšie využitie. Pod úpravou
odpadov resp. zložkami tohto odpadu (papier, lepenka, plasty, kovy) sa rozumie zmena
fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov so zámerom zjednodušenia
ich ďalšej manipulácie a následného zneškodnenia za využitia fyzikálno-mechanických
metód úpravy odpadov. Týka sa to najmä „N" odpadov, ale uplatňuje sa aj u „O" odpadov.
Úprava odpadu môže mať charakter zmenšovania rozmeru - dezintegrácie (lisovanie
a paketovanie papieru, plastov a PET fliaš, rezanie a strihanie železného šrotu), úpravy
hustoty, homogenizácie (miešanie), stabilizácie a podobne.
^ § 2 zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch
3 3
V POH SR sú takýmito prioritami zhodnocovanie odpadu recykláciou a využívaním odpadu ako zdroja
energie
-35 -
4.2 Zhromažďovanie, zber a skladovanie odpadov
Zber odpadov predstavuje zhromažďovanie, triedenie alebo miešanie odpadov za účelom ich
ďalšej prepravy, pričom dôležitým predpokladom pre ďalšie využitie a zneškodnenie odpadov
je jeho dôsledné triedenie. Triedenie musí spĺňať náležitosti podľa Katalógu odpadov3 6
, je ho
možné uskutočňovať aj po uložení pomocou triediacich liniek. Táto možnosť je ale značne
nákladná, preto je vhodnejšie vyvíjať snahu k čo najbližšiemu triedeniu u zdroja odpadu, čo je
jednak efektívnejšie a menej nákladné, a jednak takýmto triedením získaný odpad, pre prípad
jeho ďalšieho využitia ako druhotnej suroviny, je omnoho kvalitnejší a šetrnejší k ZP. Preto
rastie význam separovaného zberu a zhromažďovania odpadov, ako neoddeliteľnej súčasti
logistického systému v súvislosti s hladkým tokom odpadu nutným pre širšie uplatnenie
recyklačných technológií.
Zhromažďovanie odpadov, v zmysle dočasného uloženia odpadov pred ďalším nakladaním
s ním, patrí k základným činnostiam nakladania s odpadmi. Zhromažďovanie odpadov
utriedených podľa druhov je jednou z hlavných povinností držiteľa odpadu3 7
, zásadným
pravidlom je zhromažďovanie „N" odpadov oddelene od ostatných. Pokiaľ ide
o zhromažďovanie odpadu pred jeho využitím alebo zneškodnením, jedná sa už o skladovanie
odpadu, ktoré musí spĺňať prísne podmienky dané zákonom o odpadoch.
4.3 Preprava a doprava odpadov
Samotnú časť prepravy tvorí preprava „N" odpadov, na ktorú je treba mať pridelený súhlas
od príslušného orgánu štátnej správy v OH, a ktorá podlieha špeciálnej legislatívnej úprave3 8
.
Podľa zákona o odpade sa rozlišujú pojmy prepravca a dopravca3 9
.
4.4 Využitie odpadov
Pod využitím odpadu sa rozumie proces zhodnocovania odpadu. Zákon o odpadoch definuje
v § 2 zhodnocovanie odpadov, ako činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických alebo
biologických vlastností odpadov a rozoznáva zhodnocovanie odpadov podľa činností R l až
Viď kapitol 5.2 Katalóg odpadov
3 7
§ 19 zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch
3 8
Musia vyhovovať ustanoveniam platných právnych predpisov na prepravu nebezpečných vecí (ADR)
3 9
Dopravca podľa zákona o odpade vlastní vozidlá na prepravu odpadu a má oprávnenie podnikať v oblasti
nákladnej dopravy, kdežto prepravcaje ten, kto si na základe zmluvy objedná služby u dopravcu a musí
zadovážiť potrebné doklady na prepravu odpadov
- 3 6 -
R13 (viď príloha č. 3 tejto práce). Podľa spôsobu využitia pôvodných vlastností odpadov
možno zhodnocovanie odpadov deliť na:
a) materiálové zhodnocovanie,
b) energetické zhodnocovanie.
Materiálové zhodnocovanie má prednosť pred využitím energetickým, ide o využívanie
odpadu ako druhotnej suroviny na výrobu opätovne využiteľného nového produktu, ktorú
možno získať4 0
:
a) spätným získavaním, a to oddelením časti odpadu vhodnej na ďalšie priame využitie,
b) regeneráciou, a to obnovením pôvodných úžitkových vlastností materiálu tak, aby bol
použiteľný na pôvodný účel,
c) recykláciou, a to vrátením odpadu do výrobného cyklu na výrobu spoločensky
požadovaného výrobku s cieľom šetriť primárne surovinové zdroje.
Podľa metódy zhodnocovania odpadov R3 uvedenej v prílohe č. 3 tejto práce sa pod
recykláciou rozumie nielen vrátenie anorganického odpadu naspäť do výrobného cyklu, ale aj
spätné získavanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá, čiže vrátane
kompostovania a biologických transformačných procesov. Tieto biologické transformačně
procesy využívajú účinky mikroorganizmov vďaka svojím výhodám predstavujú
z ekologického aj ekonomického hľadiska najvýhodnejšie metódy úpravy a zhodnocovania
odpadov.
Podľa charakteru prostredia, v ktorom sa realizujú (kyslíkové - bezkyslíkové) ich možno
rozdeliť na aerobně a anaeróbne transformačně procesy. Predstaviteľom aeróbnych procesov
je kompostovanie, ktorého produktom je tzv. kompost, a uplatňuje sa hlavne v súvislosti
so zvýšením úrodnosti a kvality pôd práve vďaka obohateniu o organické zložky. Anaeróbne
procesy zhodnocovania biologického odpadu predstavujú energetické zhodnocovanie odpadu,
ktoré je podrobnejšie popísané v nasledujúcej časti.
Energetické zhodnocovanie je využívanie odpadu na pretransformovania energie z odpadov
na získanie energie v podobe tepla alebo elektrickej energie. Využitie odpadu ako zdroja
energie závisí od viacerých technických ale aj ekonomických faktorov, ako množstvo odpadu,
obsah spáliteľných látok, obsah vody, obsah popola alebo výhrevnosť daného odpadu,
Podľa § 18 vyhlášky MŽP SR 283/2001 Z.z.
- 3 7 -
a zároveň energia získaná v prípade spaľovania odpadu musí byť väčšia ako množstvo
energie, ktoré bolo pri spaľovacom procese spotrebované. Časť prebytku energie získanej
pri spaľovaní musí byť efektívne využitá, a to buď priamo vo forme tepla alebo vo forme
elektrickej energie4 1
. Viaceré zdroje spochybňujú schopnosť spaľovní odpadu vyrábať
energiu efektívne4 2
. Podľa nich energetické využívanie spaľovní odpadu nemožno považovať
za spôsob, ako zmierňovať vplyv ľudskej činnosti na klimatické zmeny, keďže u nich
dochádza k vysokej produkcii skleníkových plynov, a preto by nemali byť klasifikované pod
činnosti vedúce k zhodnocovanie odpadu a mali by odvádzať príspevky do Recyklačného
fondu4 3
. Mnohé environmentálne organizácie na základe toho žiadajú, aby z fondov E U
prestali byť dotované spaľovne na úkor recyklačných zariadení. Navyše nedostatkom
takéhoto postupuje vznik tuhých zvyškov zo spaľovania odpadov.
Zavedeným spôsobom energetického zhodnocovania odpadu je v SR výroba alternatívneho
paliva napríklad vo forme brikiet, ktoré je možné vyrábať z vybraných druhov tuhých a
kvapalných odpadov, pričom v súčasnosti sa často prezentuje v rámci šetrenia fosílnych palív
možnosť získavania energie z odpadovej biomasy, ako obnovitelného zdroja energie (OZE).
Energiu je možné z odpadu získať okrem jeho spaľovania aj ďalšími transformačnými
procesmi. Jedným z významných možností je aj anaeróbna fermentácia44
biologicky
rozložiteľných odpadov (BRO), pri ktorej vzniká v bioplynových staniciach bioplyn, ktorého
hlavnou zložkou je metán. Spaľovaním metánu sa získava teplo, ktoré je možné využiť na
ohrev alebo sa transformuje na elektrickú energiu. Zvyšok po biologickom spracovaní,
tzv. stabilizovanú biomasu, je možné ďalej použiť pri kompostovaní.
4.5 Zneškodňovanie odpadov
Zneškodňovanie je také nakladanie s odpadmi, ktoré je trvalé a nespôsobuje poškodzovanie
ZP alebo ohrozovanie zdravia. Týka sa to odpadov, ktoré už nie je možné ďalej využiť
v procesoch zhodnocovania, a preto musia byť zneškodnené čo najšetrnejším spôsobom pre
ZP a výlučne na zariadeniach, ktoré sú k tomu účelu vytvorené podľa zákona o odpadoch.
Zákon o odpadoch pod zneškodňovanie odpadov zaraďuje činnosti uvedené v prílohe č. 4
tejto práce, v praxi sa uplatňuje hlavne:
4 1
Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o výklade kódu R l , smernice 75/442/EHS, príloha č.3 tejto práce
4 2
Priatelia Zeme Slovensko: Spaľovne odpadu nedokážu vyrábať zelenú energiu, [online]. 2006 [cit. 2008-17-
04]. Dostupné na WWW: <http://www.priateliazeme.sk/index.php?x=207416>
4 3
Viď podkapitola 5.3.3 o POH a kapitola 5.4.2 o financovaní OH
4 4
V literatúre sa používa aj pojem vyhnívanie alebo metanizácia
- 38 -
• D l Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme a
• D10 Spaľovanie na pevnine
Teória rozoznáva viaceré metódy zneškodňovania odpadov4 5
:
1) Fyzikálne a chemické metódy - používané najmä na zníženie obsahu škodlivých látok
a nebezpečných vlastností odpadov pomocou napríklad zatavenia do skla, zabetónovania,
neutralizácie, destilácie, odparovania, oxidácia alebo redukcie.
2) Biologické metódy - využívajú mikrobiálnu degradáciu škodlivín k zníženiu
koncentrácie škodlivých látok v odpade najmä prostredníctvom mikroorganizmov4 6
.
K dosiahnutiu zníženia škodlivín sa uplatňujú biologické metódy ako bioremediácia,
fýtoremediácia alebo fýtostabilizácia.
3) Spaľovanie odpadov - spaľovanie bolo zmienené v predchádzajúcej časti venovanej
energetickému zhodnocovaniu odpadov. V prípade zneškodňovania odpadov sa však jedná
o spaľovanie bez energetického zhodnocovania, ktoré je v súčasnosti na ústupe a vlády sa ho
snažia úplne eliminovať4 7
.
4) Skládkovanie odpadov - predstavuje stále častý spôsob zneškodňovania odpadov,
ktorý spočíva v trvalom ukladaní odpadu na skládku, ale ciele v oblasti O H smerujú k ich
postupnému obmedzovaniu4 8
. Napriek tomu za súčasných podmienok v SR sú skládky stále
nevyhnutnými zariadeniami na nakladanie odpadu, avšak napr. zákazom skládkovania B R O
sa ich význam postupne znižuje.
4 3
KRENÍKOVÁ, V. Odpadové hospodářství. Lvyd. Ústí nad labem: Fakulta životního prostředí UJEP v Ústí
nad Labem, 1999. S. 33
4 6
GALLOVTC, P. a kol. Praktická príručka o odpadoch a obaloch: Zákon o odpadoch a obaloch v praxi.
Bratislava. Verlag Dashôfer. 2005. s. 8
4 7
Viď kapitola 5.3.3 Záväzná časť POH SR
4 8
Viď kapitola 5.3.3 Záväzná časť POH SR
- 3 9 -
5 SÚČASNÁ LEGISLATÍVA NA SLOVENSKU
5.1 Zákon o odpadoch
Legislatíva O H Slovenskej republiky (SR) prechádzala v posledných rokoch výraznými
zmenami. Tieto zmeny súvisia hlavne so vstupom Slovenska do Európskej únie a preberaním
legislatívy O H únie do právneho rámca SR.
Prvým významným krokom bolo prijatie zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch, ktorým sa
dosiahol čiastočný súlad s právom E U prebratím viacerých smerníc Rady. Tento zákon
upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pre predchádzaní vzniku
odpadov a pri nakladaní s odpadmi, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, zodpovednosť
za porušenie povinností na úseku O H a ustanovuje zriadenie Recyklačného fondu.
Druhým krokom je prijatie zákona č.529/2002 Z.z. o obaloch, ktorý je plne v súlade
s ustanoveniami smernice európskeho Parlamentu a Rady Č.94/62/ES o obaloch a o odpadoch
z obalov. Zákon o obaloch je zameraný len na špecifickú úpravu oblasti obalov, keďže obaly
sú v prvej fáze svojej životnosti samostatným výrobkom, podliehajúcim zákonu o technických
požiadavkách na výrobky a až v druhej fáze slúžia na balenie alebo plnenie iných výrobkov.
V konečnej fáze svojej existencie sa stáva odpadom, presne odpadom z obalu, na ktorý sa
vzťahuje definícia odpadu podľa vyššie spomenutého zákona o odpadoch. Zákon o obaloch
však upravuje čiastočne každú z týchto troch fáz životnosti obalu, predovšetkým však fázu
druhú, tj. povinnostiach vo vzťahu k obalu ako výrobku. Odpady z obalov podliehajú
ustanoveniam zákona o odpadoch, ale okrajovo ich upravuje aj zákon o obaloch, čo spôsobuje
v niektorých ustanoveniach nejasnosti.
Tretí krok predstavuje prijatie novely zákona č.24/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
o odpadoch. Prijatie tejto novely zabezpečilo zosúladenie legislatívy SR v O H s Európskou
úniou pred vstupom do nej.
- 4 0 -
Nová stratégia v oblasti odpadov v rámci Európskej únie spočíva v snahe urobiť z Európy
spoločnosť využívajúcu recykláciu, ktorá predchádza vzniku odpadov a využíva ich ako
suroviny, čo sa v poslednom období premietlo do viacerých noviel spomínaných zákonov4 9
.
Oblasťou O H sa zaoberá zákon o odpadoch, ktorý § 3 definuje O H ako „činnosťzameranú na
predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné
prostredie a nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom o odpadoch. Nakladanie s odpadmi
je zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov
vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania". V zmysle tohto zákona je účelom O H :
• predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich tvorbu najmä
1. rozvoj om technológií šetriacich prírodné zdroj e,
2. výrobou výrobkov, ktorá rovnako ako výsledné výrobky čo možno najmenej
zvyšuje množstvo odpadov a čo možno najviac znižuje znečisťovanie
životného prostredia,
3. vývoj om vhodných metód zneškodňovania nebezpečných látok obsiahnutých v
odpadoch určených na zhodnotenie,
• zhodnocovať odpady recykláciou, opätovným použitím alebo inými procesmi
umožňujúcimi získavanie druhotných surovín, ak nie je možný alebo účelný postup
podľa predchádzajúceho bodu,
• využívať odpady ako zdroj energie, ak nie je možný alebo účelný postup podľa
predchádzajúcich bodov,
• zneškodňovať odpady spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim
životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom, ak nie je možný alebo účelný
postup podľa predchádzajúcich bodov.
Prijatím zákona o odpadoch sa zaviedol pojem držiteľa odpadu, ktorým sa vyriešili problémy
v súvislosti s absenciou zodpovednosti za odpady a nakladanie s nimi v čase ich pohybu
medzi pôvodcom odpadu a jeho zhodnotením alebo zneškodnením. Pôvodca odpadu, ktorý
predstavuje kohokoľvek koho činnosťou odpad vzniká, prípadne ten, kto mení povahu alebo
zloženie odpadov, je podmnožinou pojmu držiteľ odpadu. Takže ak sa v zákone ukladajú
povinnosti držiteľovi (viď príloha č. 6), automaticky sa vzťahujú aj na pôvodcu odpadu.
Držiteľ odpadu je okrem pôvodcu odpadu teda každý, u koho sa odpad práve nachádza, bez
ohľadu ako sa k nemu dostal.
4 9
Aktuálny prehľad zákonov, vyhlášok a nariadení súvisiacich s OH a hospodárením s obalmi je uvedený
v Prílohe č. 10
-41 -
Od roku 1.1.2005 prijatím novely zákona č.733/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa jednak
zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch a jednak zákon č.529/2002 Z.z. o obaloch, sa mení význam
pojmu povinná osoba. Kým dovtedy bol povinnou osobou výrobca obalov, dovozca obalov a
dovozca výrobkov balených v obaloch, tak nový význam pod ňou chápe osobu, ktorá je balič,
alebo plnič, teda ten kto obal využíva na zabalenie tovarov a ich distribúciu, prevažne
zákazníkovi. Ďalej sem patrí podnikateľ, ktorý uvádza na trh obaly alebo výrobky balené
v obaloch, čiže ten, kto uskutočňuje prepravu týchto tovarov na územie SR. Teda už sem
nepatrí samostatný výrobca obalov, pokiaľ nespĺňa vyššie spomenuté parametre povinnej
osoby.
Z povinností povinnej osoby je najdôležitejšia povinnosť zabezpečiť zber odpadov z obalov
a ich zhodnocovanie alebo recykláciu v rozsahu limitov, ktoré sú dané nariadením vlády SR
(viď oddiel 5.3). z ďalších povinností možno spomenúť ešte spracovanie programu prevencie
pre výrobky v obaloch, ktorých je viac ako 10 ton ročne.
5.2 Katalóg odpadov
V roku 2001 bola na Slovensku prijatá vyhláška5 0
, ktorou sa ustanovil Katalóg odpadov
identický s Katalógom odpadov zavedeným legislatívou E U . Zákon o odpade ukladá
povinnosť pôvodcom odpadu aj držiteľom odpadu zaraďovať odpad podľa Katalógu odpadov
pod hrozbou sankcie až do 500 tisíc Sk. Katalóg odpadu zavádza zoznam škodlivín a
nebezpečných vlastností odpadov podľa Bazilejského dohovoru, zoznam skupín odpadov,
ktoré podliehajú režimu kontroly a zoznam nebezpečných vlastností odpadov, ktoré treba
zohľadňovať pri manipulácií s odpadom.
Pri zaraďovaní odpadov do katalógu sa odpady členia v kategóriách na ostatné odpady,
označené „O" a nebezpečné odpady, označené písmenom „N". Jednotlivé druhy odpadov sa
zaraďujú do skupín (viď príloha č. 7) a podskupín, druhy odpadov sú označené 6 - miestnym
číslom, v ktorom prvé dvojčíslie značí skupinu, druhé dvojčíslie podskupinu v príslušnej
skupine a tretie dvojčíslie druh odpadu v príslušnej skupine a podskupine. Pre potreby
evidencia odpadov sa ku každému druhu nebezpečného odpadu priradí aj kód škodliviny
(ypsilonový kód5 1
).
5 0
Vyhláška MŽP SR č.284/2001 Z.z.
3 1
Viď príloha č.5
- 4 2 -
5.3 Program Odpadového hospodárstva
Program O H (POH) je základným koncepčným materiálom pre oblasť O H , ktorý je v SR od
roku 1993 vypracovávaný plne v súlade so štátnou environmentálnou politikou pre trvalo
udržateľný rozvoj spoločnosti. P O H S R 5 2
určuje ciele O H SR a opatrenia na ich plnenie
v súlade so zákonom o odpadoch. Jeho účelom je zabezpečiť zníženie negatívnych vplyvov
najmä nebezpečných odpadov na jednotlivé zložky ZP, ďalej tiež predchádzanie vzniku
odpadov a obmedzovanie ich tvorby, zhodnocovanie odpadov recykláciou, opätovným
použitím alebo získavaním odpadov ako zdroja energie a nakoniec ich zneškodnením.
Aktuálne platný P O H SR (v poradí štvrtý) je stanovený na obdobie rokov 2006 až 2010. Jeho
úlohou je poskytnúť komplexný pohľad na ďalší rozvoj O H v SR vzhľadom na dosiahnuté
výsledky v predchádzajúcom programovacom období a s ohľadom na všetky zmeny, ktorými
prešla SR v procese budovania OH.
Predchádzajúci P O H predstavoval dôležitú etapu vývoja OH, z dôvodu prístupového procesu
do E U , ktorý vrcholil v druhej polovici daného obdobia, kedy sa SR stala členskou krajinou.
Preto záväzky vyplývajúce z členstva v podobe platných smerníc sa pretavili aj
do implementácie v aktuálnom P O H . Členstvo v E U malo tiež za následok významnú zmenu
infrastruktury O H , ktorá zásluhou ekonomických nástrojov ďalej pokračuje a jej efekty sa v
prípade viacerých dôležitých investícií prejavia už v súčasnom období.
5.3.1 Riadenie Odpadového hospodárstva
Ústredným orgánom štátnej správy v O H je Ministerstvo životného prostredia ( M Z P SR).
Výkon štátnej správy na úseku O H zabezpečuje M Z P SR, odbor odpadového hospodárstva,
ktorý pôsobí v rámci sekcie ochrany zložiek ZP. Orgánmi štátneho dozoru v O H sú:
• Slovenská inšpekcia životného prostredia,
• Kraj ské úrady životného prostredia,
• Obvodné úrady životného prostredia.
Právomoci a povinnosti vo veciach štátnej správy má aj obec a sčasti aj Štátna energetická
inšpekcia a Slovenská obchodná inšpekcia.
' 2
POH sa spracováva okrem celoštátnej úrovni, aj na úrovni krajskej okresnej a taktiež na úrovni jednotlivých
pôvodcov odpadu a obcí
-43 -
5.3.2 Vznik odpadu
Informácie o vzniku odpadu tvoria ťažisko informačnej časti P O H , keďže sú jednou
z najlepšie merateľných položiek aktuálneho stavu O H . Avšak napriek ustanoveniu Katalógu
odpadov (viď časť 5.2 Katalóg odpadov) je porovnávanie vzniku odpadov pred a po tejto
legislatívnej zmene sťažené. Bilancie vzniku odpadov sú totiž ovplyvnené postupným
zjednocovaním národného prístupu k vykazovaniu množstiev vznikajúcich odpadov s
prístupmi v E U a tiež zjednocovaním prístupov na úrovni medzi orgánmi štátneho dozoru v
O H a pôvodcami odpadov pri interpretácii pojmu "odpad" a zaraďovania odpadov podľa
Katalógu odpadov. Z tohto dôvodu sa v praxi zverejňujú charakteristiky vzniku odpadov
podľa týchto kritérií:5 3
• kategórií odpadov - bilancie vzniku odpadov podľa kategórií odpadov (N/O)
poskytujú základnú informáciu o podiele odpadov kategórie N na celkom vzniknutých
odpadoch. V časovom vývoji slúžia na vyhodnotenie účinnosti opatrení na
obmedzovanie množstva vzniku odpadov tejto kategórie.
• ekonomických činností - bilancia vzniku odpadov podľa ekonomických činností
umožňuje identifikovať odvetvia, ktoré sa najviac podieľajú na vzniku odpadov z
hľadiska množstiev a kategórií, pre ktoré je potrebné zabezpečiť
technické/technologické kapacity na nakladanie s nimi. Tieto bilancie sú uvedené
podľa odvetvových kategórií ekonomických činností (OKEC).
• územného výskytu - bilancia vyjadruj e vznik odpadov podľa kraj ov.
Osobitná pozornosť sa venuje vzniku komunálnych odpadov a odpadov, zaujímavých
z pohľadu zhodnocovania (predstavujú významné zdroje druhotných surovín).
5.3.3 Záväzná časť
Záväzná časť P O H SR predstavuje strategické smerovanie O H SR na vytýčené obdobie rokov
2006 - 2010, pozostáva z jednotlivých prúdov odpadov v členení na komodity, tj. aké bude
smerovanie nakladania s odpadmi určitého druhu v danom období, a kategórie odpadov, ktoré
obsahujú ciele a opatrenia pre dosiahnutie účelu O H (viď kapitola 5.1, časť o účely OH) v
tejto oblasti. Konkrétne je záväzná časť programu rozdelená do nasledovných zložiek:
- celkové nakladanie s odpadmi
Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, 2005. s. 12
- 4 4 -
- nakladanie s vybranými komoditami - ostatné odpady
- nakladanie s vybranými komoditami - nebezpečné odpady
- nakladanie s komunálnym odpadom
- nakladanie s biologicky rozložiteľnými odpadmi
- nakladanie s P C B látkami a odpadmi s obsahom P C B
- nakladanie s obalmi a odpadmi z obalov
Pre potreby zákona o odpadoch je v ňom formulované presná klasifikácia metód nakladania
s odpadmi. Je tvorená kódmi R l až R13 pre metódy zhodnocovania odpadov5 4
a kódmi D l až
D l 5 pre metódy zneškodňovania odpadov5 5
. Od roku 2003 sa pre účely analýz stavu O H
a tvorbu stratégii pre oblasť O H používa táto klasifikácia.
Plán pre nakladanie s odpadmi je zobrazený v nasledujúcej tabuľke. Podobne ako ciele pre
O H aj tento plán je vyjadrený vo vzťahu k roku 2005, kedy bol P O H zostavovaný.
Tabuľka č. 1: Nakladanie s odpadmi v roku 2005 a prognóza pre rok 2010
Odpady Zhodnocovanie (v %) Zneškodňovanie (v %) Iné
podľa materiálové Energetické Spaľovaním bez Spaľovaním s skládkováním metódy
kategórie energetického
využitia
energetickým
využitím
Rok 2005
SPOLU 63 5 1 24 2
Nebezpečné 30 6 3 60 1
Ostatné 70 5 1 23 1
Rok 2010
SPOLU 70 15 0 13 2
Nebezpečné 40 25 0 34 1
Ostatné 70 10 0 19 1
Zdroj: Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, 2005. s. 47
Konkrétne prioritné ciele určené týmto programom a vybrané opatrenia k ich dosiahnutiu sú
nasledovné5 6
:
' Viď príloha č.3
5 5
Viď príloha č.4
56
Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, 2005. s. 48 - 49
-45 -
a) Zvýšiť materiálové zhodnocovanie odpadov na 70 % z celkového množstva
vzniknutých odpadov v SR v roku 2010 pomocou podpory recyklačných technológií,
projektov na materiálové zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov, vykonávaním
kontrol na dodržiavanie zhodnocovania odpadov pred jeho zneškodnením a pritom sa zamerať
na nebezpečné látky v odpadoch, kompaktné zariadenia a zhodnocovanie plastov pre
priemyselné použitie,
b) Zvýšiť energetické zhodnocovanie odpadov na 15 % z celkového množstva odpadov
vzniknutých v SR v roku 2010 v podobe spaľovania odpadov, ktoré nie je ekonomicky
výhodné zhodnocovať materiálovo, spracovávať odpad na alternatívne palivo a využiť ho pri
spoluspaľovaní odpadov, optimalizovat' kapacitu spaľovacích zariadení na úroveň potrieb SR
a vykonávaním kontroly využívania materiálového zhodnocovania odpadov pred
energetickým,
c) Znížiť množstvo skládkovaného odpadu na 13 % z celkového množstva odpadov
vzniknutých v SR v roku 2010 podporou separovaného zberu, zvyšovaním množstva
biologicky rozložiteľného odpadu (BRO), zvyšovaním účinnosti separovaného zberu odpadu
z obalov, uprednostňovaním spaľovania odpadov pred skládkováním, minimalizovaním
množstva kalov z C O V ukladaného na skládky a tiež zvyšovaním poplatkov za ukladanie
odpadov na skládky,
d) Do roku 2010 spaľovať odpad výlučne s energetickým zhodnocovaním dokončením
rekonštrukcie spaľovacích zariadení pre komunálne odpady a nové zariadenia vytvárať len za
podmienky energetického využitia.
5.4 Ekonomické nástroje v oblasti životného prostredia
Pri riadení hospodárstva SR sa využíva celý rad ekonomických nástrojov, pričom ekonomické
nástroje tvorby a ochrany Z P sú jednou z ich zložiek vytvorených s cieľom obmedzenia alebo
odstránenia negatívnych externalít vznikajúcich z dôvodu prílišného využívania Z P a
zníženia zaťaženia ZP. Avšak treba dodať, že príjmy plynúce z použitia ekonomických
nástrojov do štátneho rozpočtu a finančné zdroje v podnikateľskej oblasti sú často
nepostačujúce na dosiahnutie týchto cieľov a preto prišlo v súčasnej legislatíve k početným
úpravám smerom k zvýšeniu zodpovednosti znečisťovateľa za odpady a emisie, bol vytvorený
Štátny fond Z P SR, boli implementované environmentálne parametre do daňovej oblasti a
uskutočnili sa viaceré zmeny v inštitúciách, ktoré dohliadajú na dodržiavanie princípov
ochrany ZP.
- 4 6 -
Pre účely plnenia ekonomických a environmentálnych cieľov by ekonomické nástroje
ochrany ŽP mali plniť tieto funkcie: 5 7
• Distribučnú - je spojená najmä s tvorbou a využívaním finančných zdrojov, ktoré
treba do systému ochrany danej zložky ŽP vložiť.
• Stimulačnú - o stimulačnej funkcii možno hovoriť, ak príde u daného subjektu
k zníženiu nákladov. Aby environmentálne platby spĺňali túto funkciu, optimálna
úroveň platby vyberanej za jednotku emisií by mala závisieť od výšky hraničných
nákladov, ktoré by musel daný znečišťovatel' na zníženie jednotky emisie vynaložiť,
čo je v praxi u niektorých typoch odpadov alebo emisií ťažko realizovateľné.
• Alokačnú - táto funkcia vyplýva z neschopnosti trhového mechanizmu zabezpečiť
niektoré statky a služby, ktoré preto zabezpečuje štát namiesto trhu. Ojej uplatnení
možno hovoriť iba vtedy, ak výška environmentálnej platby ovplyvní rozhodnutia
o alokácii finančných prostriedkov jednak správcov fondov, ale aj podnikateľské
subjekty.
5.4.1 Charakteristika ekonomických nástrojov ochrany ŽP
Ekonomické nástroje ochrany ŽP je možné členiť podľa sektorov ŽP akými sú sektor O H ,
sektor ochrany ovzdušia, jadrová bezpečnosť a iné, avšak v teórii je často používaná
klasifikácia podľa O E C D . 5 8
Tabuľka č. 2: Klasifikácia ekonomických nástrojov
Platby poplatky za znečisťovanie ZP
poplatky za využívanie prírodných zdrojov
administratívne poplatky
dane k ochrane ŽP
daňová diferenciácia
daňové úľavy
Príspevky a úľavy granty, dotácie, dary, výhodné pôžičky
Zálohovanie depozičné refundačné systémy
Tvorba trhu „obchodovateľné" povolenia
' 7
FLOREKOVÁ, Ľ.; ČUCHRANOVÁ, K. Uplatňovanie ekonomických nástrojov v systéme environmentálneho
manažérstva. 1. vyd. Košice: Acta Montanistica Slovaca, 2001. s. 225
5 8
Viď Tabulka č. 2
- 4 7 -
Environmentálne poistenie
Nástroje nátlakovej
stimulácie
platby za porušenie stanovených limitov
pokuty
Zdroj: klasifikácia OECD
a) P O P L A T K Y - z pohľadu ŽP predstavujú platby za znečisťovanie niektorej zo zložiek
ZP alebo za využívanie prírodného zdroja. A k o bolo vyššie spomenuté, poplatky budú plniť
stimulačnú funkciu vtedy, ak ich výška sa bude odvíjať od hraničnej jednotky nákladov na
ochranu ZP. A k sa budú poplatky rovnať alebo budú väčšie ako hraničné náklady, podniku sa
oplatí investovať do zariadení na zníženie znečistenia, lebo tým znížia aj podiel poplatkov na
ostatných nákladoch podniku
Výber poplatkov zo strany štátu môžu byť taktiež za účelom zaobstarávania finančných
prostriedkov pre špecifické ciele v oblasti ochrany ZP, čo vo viacerých krajinách E U je ich
hlavnou príčinou existencie. SR uplatňuje tento nástroj najmä z dôvodu stimulácie
znečisťovateľov, fiškálny efekt je až druhoradý.
Najvýznamnejším z poplatkov využívaným v SR v sektore O H je poplatok za uloženie
odpadov, ktorý má za cieľ motivovať pôvodcu odpadu k zníženiu nevyužitých odpadov,
uprednostneniu recyklácie pred skládkováním, ale aj budovať skládky s vyhovujúcimi
technickými parametrami. Zo zákona o odpadoch vyplýva, že za účelom zabezpečenia
zneškodnenia odpadov, je posledný držiteľ odpadu povinný zaplatiť poplatok za uloženie
odpadu na skládku, ak nieje možné alebo účelné jeho zhodnotenie.
Výška poplatku za uloženie odpadu sa vypočíta ako súčin množstva odpadu a sadzby za
položku odpadu (viď tabuľka č.3)5 9
.
Sadzbaje uvedená prílohe č. 1 a 2 zákona č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov
- 4 8 -
Tabuľka č. 3: Poplatky za uloženie odpadov na skládku odpadov (Sk/t)
Položka odpadov/Rok 2004 2005 2006 2007 2008 a
nasledujúce
roky
1. Inertný odpad, vytriedený
stavebný odpad, zemina a
kamenivo neobsahujúce
nebezpečné látky, odpad zo
sanácie skládok
1 3 5 8 10
2. Ostatný odpad okrem odpadu
uvedeného v položkách 1, 3, 4 a 5
20 30 50 100 200
3. Komunálne odpady nevytriedené 30 50 100 200 300
vytriedená jedna zložka 27 45 90 180 270
vytriedené dve zložky 24 40 80 160 240
vytriedené tri zložky 21 35 70 140 210
vytriedené štyri zložky 18 30 60 120 180
vytriedených päť zložiek 15 25 50 100 150
4. Odpady e. 20 02 01 a 20 02 033) 30 50 100 200 400
5. Nebezpečný odpad 250 300 500 700 1 000
Zdroj: príloha č.l zákona č. 17/2004 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov
b) ENVIRONMENTÁLNE D A N E - v poslednom období je možné pozorovať stúpajúci
význam daní spojených so ZP. Pre naše účely je v daňovej sústave SR táto daň definovaná
ako akákoľvek povinná, bezodplatná (neekvivalentná) platba do štátneho rozpočtu, ktorá je
naviazaná na daňový základ, ktorý má environmentálny význam.
Environmentálne dane ako ekonomický nástroj sú chápané ako cena za spotrebu zdrojov ZP,
ich uplatnenie má charakter zdanenia výrobných aktivít produkujúcich a vypúšťajúcich odpad
a emisie do zložiek ŽP. Možno ich rozdeliť do dvoch základných oblastí6 0
:
• Výrobných vstupov - zdanenie výrobných vstupov predstavuje efektívny
nástroj na zníženie znečistenia. Jeho výhodou je obmedzenie používania škodlivých vstupov,
nahradenie inými vstupmi alebo zníženie ich spotreby a možnosť obmedziť neželanú výrobu a
6 0
FLOREKOVA, Ľ.; CUCHRANOVA, K. Uplatňovanie ekonomických nástrojov v systéme environmentálneho
manažérstva In. Acta Montanistica Slovaca. Košice: Acta Montanistica Slovaca, 2001. Roč. 10, č. 1, s. 228
- 4 9 -
spotrebu. Nevýhodou na druhej strane môže byť neúmerne daňové zaťaženie spôsobené
nerovnakou technickou úrovňou výrobných subjektov.
• Výrobných výstupov, vyrobeného množstva - o tomto type dane hovoríme, ak
výstup výroby, či už hlavný alebo vedľajší produkt, nadmerne zaťažuje Z P produkciou
nebezpečných látok. Táto daň je teda naviazaná na negatívne externé efekty, spôsobené
použitými výrobnými postupmi. Výhodou tohto druhu dane je prístupnosť informácií o
environmentálne škodlivých výrobkoch, nízke správne náklady spojené s výberom dane a
väčšia akceptovateľnosť zo strany podnikateľov v porovnaní s platbami z emisií, ktoré sa
odvíjajú od nepriamych vstupov podniku.
V SR má táto daň charakter spotrebnej dane (pri environmentálne škodlivých výrobkoch, u
ktorých existuje substitut s pozitívnejším vplyvom na ZP, napríklad spotrebná daň
z minerálnych olejov), daňových úľav z dane z príjmu, cestnej dane (napríklad u vozidiel
poháňaných elektrickou alebo slnečnou energiou) a úľav alebo oslobodenia od dane
z nehnuteľností (napríklad u stavieb, ktoré využívajú OZE).
c) G R A N T Y , DOTÁCIE, D A R Y - jedná sa o nenávratné finančné podpory či už zo
štátnych alebo súkromných zdrojov6 1
, účelovo podmienené na realizáciu aktivít
environmentálneho charakteru. Udelenie prostriedkov zväčša závisí od vypracovania projektu
a uchádzania sa na výberovom konaní.
d) S A N K C I E - pokuty za správne delikty alebo priestupky ukladá Slovenská inšpekcia ZP,
krajský úrad alebo obvodný úrad Z P za nedodržanie predpísaných postupov alebo porušenie
povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch.
e) VÝHODNE PÔŽIČKY - poskytnutie úveru na environmentálne účely za výhodnej ších
podmienok - s nižším úrokom, prípadne inými výhodami.
f) DEPOZIČNÉ REFUNDAČNÉ SYSTÉMY - založené na spätnom odbere vybraných
výrobkov alebo obalov zo strany výrobcov alebo predaj cov a ich následnom opätovnom
použití.
g) „OBCHODOVATEĽNÉ" EMISNÉ P O V O L E N I A - majú charakter cenných papierov,
ktorých zámerom je dosiahnutie nákladového optima formou obchodovania s emisiami na
trhu, takže sa každý podnik môže rozhodnúť podľa ceny voľných emisií na trhu, či investuje
do technológií šetrnejších k Z P a teda zníži produkované emisie alebo či siahne po odkúpení
emisií iného subjektu.
6 1
Viď kapitola 5.4.2 Financovanie a rozpočet OH
- 50-
h) ENVIRONMENTÁLNE POISTENIE - je druh poistenia, kedy riziko za ujmu na ŽP
preberá alebo zdieľa s podnikateľským subjektom poisťovacia spoločnosť.
5.4.2 Financovanie odpadového hospodárstva
Sektor O H je jednou zo zložiek ŽP, ktorá sa v súčasnosti vyrovnáva so zásadnými zmenami
v oblasti financovania. Zmeny vo vlastníckych vzťahoch v podobe privatizácie verejného
majetku a vstup SR do E U , výrazne ovplyvnili dostupnosť finančných prostriedkov a
financovanie rozvoja infrastruktury OH. Finančné prostriedky je možné získavať z týchto
i • 62
zdroj ov :
• Povstupové fondy E U (Kohézny fond a štrukturálne fondy),
• Recyklačný fond (neštátny zdroj),
• Environmentálny fond (štátny zdroj),
• Súkromné finančné zdroje (domáce a zahraničné).
POVSTUPOVÉ F O N D Y E U - sú nástrojom E U zameraným na pomoc novým členským
krajinám E U . Kohézny fond má odlišný účel od Štrukturálnych fondov a odlišných tzv.
oprávnených žiadateľov.
Kohézny fond vytvorený so zámerom stierania rozdielov medzi jednotlivými členskými
krajinami E U , je použiteľný pri kofinancovaní projektov za účasti štátu, ES a konečného
prijímateľa, ako napríklad výstavba spaľovní odpadu strategického/nadregionálneho
charakteru. Príspevok zo zdrojov ES sa pohybuje v medziach od 85 % do 33 % a zo štátneho
rozpočtu od 25 % do 2 %, zvyšok hradí prijímateľ (50 % - 5 %).
Účel štrukturálnych fondov je stierať rozdiely medzi regiónmi a na rozdiel od Kohézneho
fondu nesmie ísť o projekty presahujúcich hranice regiónu, o prostriedky z neho môže žiadať
regionálna samospráva, miestna samospráva, štátna správa, a podnikateľské subjekty.
Z kohézneho fondu môže byť vykrytých 75 - 80 % nákladov na projekty verejnej správu a až
35 % nákladov na projekty súkromných subjektov.
RECYKLAČNÝ F O N D - činnosť recyklačného fondu, ktorý bol vytvorený podľa zákona
č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, je zameraná výhradne na potreby rozvoja OH.
62
Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, 2005. s. 63
- 51 -
Výrobca aj dovozca komodít určených týmto zákonom je povinný za kalendárny štvrťrok
odvádzať príspevky do Recyklačného fondu. Výška tohto príspevku sa odvíja od množstva
danej komodity a sadzby určenej zákonom (viď tabuľka č.4). A k však výrobca alebo dovozca
danej komodity preukáže, že zhodnotil odpady za komodity, za ktoré zaplatil príspevok,
niektorou z činností R l až R l 1 uvedených v prílohe č.3 tejto práce, tak Recyklačný fond mu
zodpovedajúcu časť príspevku vráti. Tento fakt má za cieľ motivovať subjekty zhodnocovať
odpad, a preto sa očakáva postupné znižovanie príjmov Recyklačného fondu v nasledujúcich
rokoch.
Tie prostriedky, ktoré po vrátení príspevkov vo fonde zostanú, možno v súlade s účelom O H ,
použiť na6 3
:
a) úhradu investičných a prevádzkových nákladov potrebných na zabezpečenie zberu a
zhodnotenia odpadov a spracovania starých vozidiel,
b) úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich s dopravou niektorých starých
vozidiel, najmä v prípadoch, ak ich držiteľ nieje známy alebo neexistuje,
c) úhradu ekonomicky oprávnených nákladov súvisiacich so zabezpečovaním prevádzky
určeného parkoviska,
d) úhradu vyplatených finančných príspevkov,
e) úhradu výdavkov spojených so správou Recyklačného fondu vrátane činnosti
sekretariátu Recyklačného fondu,
f) úhradu nákladov na odber odpadov z obalov a ich zhodnotenie alebo recykláciu,
g) propagáciu zhodnocovania odpadov,
h) zabezpečovanie informačných systémov na podporu zhodnocovania odpadov,
i) podporu zameranú na vyhľadávanie a aplikáciu nových technológií zhodnocovania
odpadov.
podľa § 63 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
- 52-
Tabuľka č. 4: Prehľad sadzieb do Recyklačného fondu
Batérie a akumulátory 8 Sk/kg
Minerálne mazacie oleje do spaľovacích motorov, oleje pre turbíny alebo
hydraulické oleje
2 Sk/kg
Pneumatiky pre motorové a nemotorové vozidlá 8,20 Sk/kg
Viacvrstvové kombinované materiály 7 Sk/kg
Spotrebná elektronika 12 Sk/kg
Výrobky z polyetylénterftalátu, polyetylénu, polypropylénu, polystyrénu
a P V C
5 Sk/kg
Svetelné zdroje s obsahom ortuti 15 Sk/kg
Papier a lepenka (pre viac ako lOt) 0,60 Sk/kg
Sklo (vrátane obalového a tabuľového skla) 0,62 Sk/kg
Vozidlá 3000 Sk/ks
Kovové obaly - železo a oceľ
- hliník a jeho zliatiny
1,20 Sk/kg
4,30 Sk/kg
Zdroj: GALLOVIČ, P. et al. Praktická príručka o odpadoch a obaloch: Zákon o odpadoch a obaloch
v praxi. Bratislava: Verlag Dashófer, 2005. s. 723
ENVIRONMENTÁLNY F O N D - tento štátom vytvorený fond pokrýva potreby aktivít
patriacich pod Ministerstvo Z P SR. Fond poskytuje podpory v podobe úverov alebo dotácií
v oblasti O H na6 4
:
a) podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na
celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni,
b) podporu prieskumu, výskumu a vývoja zameraného na zisťovanie a zlepšenie stavu ZP,
c) podporu environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie,
d) podporu riešenia mimoriadne závažnej environmentálnej situácie,
e) podporu odstraňovania následkov havárie.
Prostriedky z oblasti O H na napĺňanie týchto cieľov získava environmentálny fond z 6 5
:
• pokút uložených orgánmi štátnej správy starostlivosti o ŽP na úseku O H 6 6
,
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z
POH SR, s. 64
Viď kapitola 5.4.1 venovaná sankciám
- 53 -
• úhrad na zapisovanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb na posudzovanie činností
na ŽP,
• poplatkov za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania
- 54-
II. PRAKTICKÁ ČASŤ
6 CHARAKTERISTIKA SPOLOČNOSTI ZENTIVA, a . s .
HLOHOVEC
6.1 Od histórie k súčasnosti
História farmaceutickej výroby spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec na Slovensku začala v roku
1941, kedy bola založená spoločnosť Slovenské alkaloidy na výrobu morfia, ktorá sa rok na
to pretransformavala do Lúčobných a farmaceutických závodov so sídlom v Hlohovci.
1. januára 1950 v Hlohovci vznikol samostatný národný podnik na výrobu liekov pod názvom
Slovakofarma, s ktorým j e spoločnosť spojená v povedomí ľudí dodnes.
V roku 1992 sa Slovakofarma stala akciovou spoločnosťou so stopercentnou účasťou Fondu
národného majetku SR. O dva roky neskôr nasledovala jej privatizácia, po ktorej sa jej
vlastníkom stala spoločnosť S.L. Pharma Holding GmbH so sídlom vo Viedni. Súčasný
názov Zentiva, a.s., Hlohovec súvisí so začlenením spoločnosti do skupiny Zentiva, ktorá
vznikla spojením spoločností Léčiva v Českej republike a Slovakofarma v SR.
Skupina Zentiva je v súčasnosti jednou z najväčších farmaceutických spoločností v strednej a
východnej Európe. V súlade s celosvetovým trendom vo farmaceutickom priemysle sa
sústredí najmä na výrobu a vývoj generických farmaceutických výrobkov6 7
, pričom vo
svojich výrobných závodoch v Českej republike, v Turecku, v Rumunsku a v SR vyrába viac
ako 400 produktov v 800 liekových formách. Jedná sa o prípravky zamerané na liečbu bolesti,
kardiovaskulárnych ochorení, ochorení centrálneho nervového systému, zažívacieho,
močového a pohlavného ústrojenstva, liečbu respiračných choroba a rôznych doplnkov stravy.
Spoločnosť svoje produkty vyváža až do 60 krajín z celého sveta, ktoré predstavujú populáciu
440 miliónov obyvateľov. Kľúčovými sú predovšetkým trhy v Českej republike, Turecku,
Rumunsku a na Slovensku, kde má spoločnosť Zentiva vedúce postavenie a rýchle rastúce
trhy v Poľsku, Rusku, Bulharsku, na Ukrajine a v pobaltských štátoch. V súčasnej dobe
spoločnosť zamestnáva viac ako 6000 ľudí, z ktorých slovenská Zentiva, a.s. Hlohovec 1200.
Generiká sú značkové ekvivalenty originálnych liekov, ktorým už vypršala patentová ochrana
- 55 -
Zentiva má na slovenskom trhu značkových generík dominantné postavenie, jej podiel bol
v roku 2007 približne vo výške 28 % z hľadiska objemu Celkové hrubé tržby skupine Zentiva
v tomto období vzrástli oproti roku 2006 o 28,1 % na 19 066,5 mil. Kč, z ktorých podiel
slovenského podniku tvoril 2 156 mil. Kč, čo predstavuje 14 % nárast vzhľadom k roku 2006.
Zentiva, a.s. Hlohovec tak za rok 2007 dosiahla pozitívny hospodársky výsledok vo výške
780 mil. Sk (cca 611 mil. Kč).
6.2 Výrobky spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec
Portfolio Zentivy dnes pozostáva z viac ako 280 prípravkov v 550 liekových formách,
z ktorých tvoria lieky na predpis viac ako polovicu (180). Zentiva, a.s. Hlohovec sa na
portfoliu skupiny podieľa výrobou nasledovných produktov:
• pevné liekové formy,
• šumivé tablety,
• tekuté prípravky,
• mäkké želatínové kapsule,
• masti.
Jednotlivé druhy produktov možno rozdeliť do produktových skupín na:
• Lieky na predpis
• Voľne predajné lieky
• Účinné látky (API)
K najvýznamnejším produktom spoločnosti patria moderné značkové lieky na predpis, ktoré
prispeli na tržbách najväčšou mierou. Patrí k nim nedávno do výroby zavedený Torvacard
(atorvastatin) na znižovanie hladiny lipidov, ktorý možno zaradiť medzi jeden z hlavných
produktov Zentivy, Lozap (losartan) k liečbe vysokého krvného tlaku, Tralgit (tramadol)
k tlmeniu bolesti, Helicid (omeprazol) k liečbe žalúdočných vredov, protizápalový prípravok
Coxtral (nimesulid), antihistaminikum Zodac (cetirizin) a taktiež kardiovaskulárny liek Agen
(amlodipin).
Veľkou mierou sa na tržbách podielal tiež voľne predajný Ibalgin (ibuprofen).
- 56-
Graf č. 1: Tržby podľa produktových skupín
• Účinné látky (API)
• ostatné
Zdroj: vnútropodnikové materiály
Zentiva, a. s. Hlohovec sa okrem výroby generík zaoberá aj výrobou kozmetiky,
farmaceutických substancií a doplnkami výživy.
Vďaka dynamickej vedecko-výzkumnej činnosti v spoločnosti Zentiva, ktorá je sústredená
nielen v Prahe ale aj v Hlohovci, bolo v Zentive Hlohovec v roku 2007 uvedených do výroby
7 nových produktov, konkrétne sa jednalo o hormonálny prípravok Chloe (ethinylestradiol a
Cyproteronacetat), antidiabetikum Langerin (metformin)a Amyx (glimepirid), liek proti
migréne Cinie (Sumatriptan) a antidepresívum Neurol SR (alprazolam), hormonálny
substitučný liek pre ženy Ladybon (tibolon) a prípravok Risendros (risendronat) k liečbe
postmenopauzálnej osteoporózy.
Vedecko-výzkumná činnosť spočíva vo vývoji a schvaľovaní nových moderných značkových
generík, pričom proces schvaľovania, ktorý je potrebný absolvovať, aby spoločnosť získala
registráciu pre svoje značkové generiká, je podobný ako proces, ktorým musia prejsť
farmaceutické spoločnosti vyrábajúce originálne lieky.
6.3 Prístup k ochrane životného prostredia
Spoločnosť Zentiva sa snaží napĺňať zodpovedný prístup k ochrane ŽP a k riadeniu
bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci, keďže zamestnanci denne prichádzajú
- 5 7 -
do styku s nebezpečnými látkami využívaných vo výrobných procesoch alebo s odpadmi,
ktoré pri výrobe vznikajú, a tie by mohli mať závažné negatívne vplyvy na ŽP.
Všetky prevádzky spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec z daného dôvodu spĺňajú prísne normy
E U a vysoké štandardy ochrany ŽP, ktoré sa pretavili do spôsobu riadenia v oblasti ŽP
v súlade s medzinárodnou normou ISO 14001. Systém environmentálneho manažérstva
(EMS) má zavedený od roku 1998, kedy bol spoločnosti udelený tento certifikát
medzinárodnou certifikačnou spoločnosťou Det Nórske Veritas (DNV). Pravidelne sa
vZentive vykonáva externý audit, ktorý overuje účinnosť, funkčnosť E M S a jeho prínos
k zlepšeniu ŽP.
V náväznosti na E M S sa spoločnosť Zentiva vo svojej aktuálne platnej environmentálnej
politike6 8
zaväzuje, okrem dodržiavania ustanovení národnej legislatívy súvisiacich
s ochranou ŽP, zamerať vývoj nových postupov a výrobkov na využívanie najlepších
dostupných technológií šetrných k Ž P , znižovať materiálovú a energetickú náročnosť a
predchádzať vzniku odpadov nielen pri všetkých výrobných ale aj nevýrobných činnostiach.
Spoločnosť sa snaží napĺňať tieto záväzky aktívnou podporou konkrétnych projektov
zameraných na zlepšenie ŽP a vytvárať zdroje smerom k procesom neustáleho zlepšovania
ŽP. Súčasne platné dlhodobé ciele v spoločnosti Zentiva sú tieto:
• Zníženie množstva emisií do ovzdušia
• Zníženie rizika havárie s ekologickým dosahom na jednotlivé zložky ŽP
• Zníženie množstva škodlivín v podloží areálu a okolia podniku
• Zníženie spotreby energií a surovín
• Zníženie množstva odpadov
• Zníženie množstva nebezpečných látok používaných v celej spoločnosti
V snahe plniť tieto ciele spoločnosť v súčasnosti realizuje viac ako 20 programov v rôznom
štádiu riešenia, do ktorých investovala prostriedky prevyšujúce 70 mil. Sk. Balík prostriedkov
na environmentálne programy sa od roku 2004 viac ako z trojnásobil. Prehľad programov
v rôznom štádiu realizácie je uvedený v prílohe č. 9 tejto práce.
Viď príloha č. 8
- 58 -
7 ANALÝZA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA V ZENTIVA,
A.S. HLOHOVEC
Z dôvodu dynamického procesu vývoja nových produktov, ktorý je nevyhnutný pre udržanie
si súčasného postavenia na trhu s farmaceutickými výrobkami, sa do výroby každoročne
zavádza veľký počet nových výrobkov, ktoré si ale vyžadujú nemalé investície do technológií
a zariadení. Spoločnosť Zentiva uprednostňuje cestu zavádzania moderných technológií
a nákupu efektívnejších výrobných zariadení pred opravami existujúcich.
Dôkazom tejto skutočnosti je, že napríklad v roku 2005 spoločnosť investovala viac ako 200
miliónov korún do zníženia energetickej náročnosti výroby a v nasledujúcom roku
investovala 120 miliónov korún do novej a v SR jedinej technológie na výrobu mäkkých
želatínových kapsúl. Najvýznamnejšou investíciou v Hlohovci v roku 2006 bola výstavba
novej kapacity pre výrobu prípravku Helicid (Omeprazol) na liečbu žalúdočných vredov.
V uplynulom roku sem bola presunutá výroba Tramadol, boli vybudované koncové zariadenia
na zachytávanie emisií a v súvislosti s reštrukturalizáciou systému balenia tabliet bola
vykonaná zásadná prestavba baliacej linky smerom k jej väčšej efektivite.
Početné investície do nových technológií a výrobných zariadení, ktoré sa pridržiavajú
preventívnej stratégie CP, majú za následok postupné znižovanie množstva produkovaného
odpadu a emisií pri udržaní alebo dokonca zvýšení výrobnej kapacity. Zavedením techník
predchádzania a obmedzovania vzniku odpadov nastalo v roku 2007, pri zvýšení vyrábaných
objemov a rastúcich tržbách, výrazné zníženie všetkého produkovaného odpadu o 25 %.
Tento fakt sa prejavil aj na zníženom podiele odpadu na 1 t výrobku, ktorý sa oproti
predchádzajúcemu roku znížil o 2,24 t na 5,93 t. V nasledujúcom grafe a tabuľke je uvedený
prehľad produkcie odpadov v rokoch 2004 - 2007.
Tabuľka č. 5: Produkcia odpadu v Zentiva, a.s. Hlohovec
Druh odpadu 2004 2005 2006 2007
Nebezpečný odpad 9011 1 252 t 1 083 t 1 287 t
Ostatný odpad 38 259 t 38 177 t 31 065 t 22 770 t
Spolu 39 160 t 39 428 t 32 148 t 24 057 t
Zdroj: autor na základe vnútropodnikových materiálov
- 5 9 -
Graf č. 2: Prehľad tvorby odpadov v rokoch 2004 - 2007
• Nebezpečný odpad
• Ostatný odpad
2004 2005 2006 2007
roky
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
V oblasti emisií bol pokles ešte väčší ako v prípade odpadov, čo bolo dôsledkom stanovenia
nového emisného limitu, podľa ktorého emisie do ovzdušia môžu tvoriť maximálne 15 %
z celkovej hmotnosti spotrebovaných rozpúšťadiel. Tento limit sa podarilo v spoločnosti
dodržať prostredníctvom zásadných organizačných opatrení v jednotlivých prevádzkach,
a preto bol objem vyprodukovaných emisií znečisťujúcich látok znížený na 188,2 t. Vďaka
týmto opatreniam bol poplatok za znečisťovanie odpadu vo výške 497 300 Sk, čo predstavuje
takmer 50 % pokles oproti predchádzajúcemu roku. N a nasledujúcom grafe je znázornené
celkové množstvo najvýznamnejších prchavých organických látok (VOC) do ovzdušia
v období rokov 2005 - 2007.
- 6 0 -
Graf č. 3: Celkové V O C emitované do ovzdušia
276.5 2 8 2 5
300
250
200
150
100
50
0
154.9
nok 2005 rok 2006
roky
rok 2007
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
Na ďalšom grafe sú uvedené hlavné znečisťujúce látky, ktoré sú emitované do ovzdušia a ich
percentuálny podiel na celkovom znečistení v roku 2007.
Graf č. 4: Podiel jednotlivých znečisťujúcich látok na znečistení ovzdušia v roku 2007
• Etanol 34,2 %
• Tetrahydrofunán 17,0 %
• Dietyléter 16,4 %
• Acetón 10,5 %
• Cyklohexán 10,4 %
• Izopropanol 3,9 %
• Benzín 3,6 %
• Toluén 1,8 %
• Dichlórmetán 1,3 %
• Metanol 1 , 0 %
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
-61 -
7.1 Nakladanie s odpadmi
Cieľom spoločnosti v oblasti nakladania s odpadmi je zhodnotenie vyprodukovaného odpadu,
prostredníctvom energetického a materiálového zhodnocovania, v čo najväčšom možnom
množstve. Z metód využitia odpadov spoločnosť v súčasnosti uplatňuje nasledujúce:
• Spaľovanie odpadov
• Recyklácia odpadov
• Kompostovanie odpadov
Odpady, ktoré nieje možné zhodnotiť, spoločnosť zneškodňuje v podobe:
• Spaľovania odpadu
• Skládkovania odpadu
Z celkového množstva vyprodukovaného odpadu v roku 2007 spoločnosť vyseparovala
a odovzdala na zhodnotenie 22 465 t odpadov. Toto množstvo znamená 93,4 %-ný podiel
zhodnocovania na celkovom množstve odpadov (viď Graf č. 5), čo oproti predchádzajúcemu
roku predstavuje nárast zhodnoteného odpadu o 15 percentuálnych bodov.
Graf č. 5: Podiel jednotlivých metód nakladania s odpadom na celkovom odpade
• energetické zhodnotenie 0,8 %
• materiálové zhodnotenie 92,6 %
• spálenie 0,4 %
• Skládkovanie 6,3 %
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
Materiálové zhodnotenie - spoločnosť v zhodnocovaní obalov s prehľadom spĺňa záväzky,
ktoré jej vyplývajú z nariadenia vlády SR až po rok 2011 (viď tabuľka č. 7) a ktoré jej
vyplývajú z povinností povinnej osoby (viď oddiel 5.1 Zákon o odpadoch). Avšak treba
- 6 2 -
spomenúť, že pre značnú časť obalov spoločnosť nie je schopná zabezpečiť záruky na ich
zber a následné zhodnocovanie, keďže sa jedná o obaly, ktoré sa dostanú k spotrebiteľom
v podobe zakúpených liekov. Z tohto dôvodu je spoločnosť povinná odvádzať relatívne
vysoké príspevky do Recyklačného fondu (až do výšky 500 000 Sk) za odpad, ktorý ako
povinná osoba nieje schopná zhodnotiť.
Tabuľka č. 6: Porovnanie podielu zhodnocovania odpadu z obalov k celkovej hmotnosti
odpadov v Zentiva, a.s. Hlohovec s limitmi stanovenými vládou SR
Kód odpadu
podľa Katalógu
odpadov
Názov odpadu
podľa Katalógu
odpadov
Zhodnocovanie odpadu v %Kód odpadu
podľa Katalógu
odpadov
Názov odpadu
podľa Katalógu
odpadov
Zentiva, a.s.
Hlohovec
Podľa nariadenia vlády SR6 9
Kód odpadu
podľa Katalógu
odpadov
Názov odpadu
podľa Katalógu
odpadov
2007 2007 2011
15 01 01 Obaly z papiera 99 45 65
15 01 02 Obaly z plastu 55 38 45
15 01 02 Obaly z plastu PET 99 38 45
15 01 03 Obaly z dreva 23 0 25
15 01 04 Obaly z kovu 98 25 50
15 01 05 Kompozity 97 - -
15 01 07 Obaly zo skla 83 43 50
Priemerná miera zhodnotenia
odpadov z obalov
79 39,4 56
Zdroj: autor na základe vnútropodnikových materiálov a POH
Celkovo bolo vyseparovaných a následne zhodnotených viac ako 901 odpadov:
P E T - 1,641
obaly z dreva - 7,011
obaly z papiera - 189,3 t
obaly zo skla - 0,68 t
obaly z plastu - 15,73 t
obaly z kovu - 65,491 1
Väčšinu týchto komodít zhodnotila externá firma pôsobiaca v areáli spoločnosti. Táto firma
vykonáva svoju činnosť bez nároku na finančnú odmenu, jej odmenou je vyzbieraný
69
záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov vo vzťahu k celkovej hmotnosti odpadov z obalov
podľa POH SR
-63 -
a vytriedený odpad, ktorý následne zhodnocuje. Ďalších 66,8 t odpadov kategórie „O" bolo
odpredaných zamestnancom.
Až 84 % (18 870 t) všetkého materiálovo zhodnoteného odpadu predstavuje odpad, ktorý bol
zhodnotený kompostovaním. Najdôležitejšou jeho zložkou je odpad z rastlinných tkanív, tzv.
makovina (81,7 %) a kal z ČOV (17,3 %).
Termické (energetické) zhodnotenie - spoločnosť vyseparovala a energeticky zhodnotila
v spaľovacom proces odpad o objeme 195 t. Z tohto druhu odpadov najväčšiu položku
predstavovali tuhé odpady z farmaceutickej výroby v objeme 103,4 t a kompozitné obaly
v objeme 12,84 t.
Spaľovanie odpadu - odpad, najmä kategórie „N", ktorý nie je možné materiálovo ani
energeticky zhodnotiť, sa spoločnosť zbavuje spaľovaním v zariadeniach na to oprávnených.
Za rok 2007 bol objem takto spáleného odpadu 85 t. Podľa P O H SR sa SR zaviazala do roku
2010 všetok odpad spaľovať iba s energetickým efektom, tj. zhodnocovať ho, čomu však
bráni nedobudovaná infrastruktura OH.
Skládkovanie odpadu - odpady, ktoré nebolo možné napriek snahe zhodnotiť ani zneškodniť
iným spôsobom, je spoločnosť nútená skládkovať. V roku 2007 takto uložili na skládku
celkovo 1 5071 odpadu.
V tabuľke č. 6 sú uvedené konkrétne množstvá odpadov podľa spôsobu nakladania s nimi za
posledné 3 roky, kde je viditeľný trend znižovania.
Tabuľka č. 7: Prehľad nakladania s odpadmi v rokoch 2005 - 2007 (t)
Rok Zhodnotenie ZneškodňovanieRok
Termické Iné Spálenie Skládkovanie
2005 274 30 960 123 7 871
2006 274 29 096 86 2 693
2007 195 22 270 85 1 507
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
- 6 4 -
8 PROJEKT ČISTEJŠEJ PRODUKCIE V ZENTIVA, A.S.
HLOHOVEC
Ako bolo v teoretickej časti podrobne vysvetlené, motiváciou realizácie projektov CP
predstavuje snahu subjektov o zefektívnenie využívaných vstupov a výrobných procesov,
a tým pôsobiť pozitívne na ZP, za súčasného dosahovania pozitívneho ekonomického efektu.
Keďže spoločnosť Zentiva, a.s. Hlohovec sa orientuje na využívanie postupov šetrných k Z P
a na znižovanie materiálovej a energetickej náročnosti vo svojej činnosti, takýto projekt by jej
mohol priniesť väčšiu ekoefektivitu a teda aj vyššiu konkurencieschopnosť podniku.
V nasledujúcej časti práce si preto autor kladie za cieľ vypracovať analýzu za pomoci metódy
hodnotenia čistejšej produkcie, a tým si overiť hypotézu: „Projekt čistejšej produkcie,
v podobe realizácie investície do bioplynovej stanice, prinesie podniku zvýšenú
ekoefektivitu".
8.1 Príprava projektu
Vďaka certifikovanému systému riadenia E M S , ktorý spoločnosť v riadení uplatňuje, sa zo
strany manažmentu podniku dostáva podpore projektom zameraných na zlepšenie ZP.
Myšlienka podpory projektu CP sa stretla u vedenia podniku s pochopením, keďže sa jedná o
techniku smerujúcu k zníženiu zaťaženia ZP, za súčasnej úspory finančných nákladov vo
forme nižších nákladov na nakladanie s odpadmi, čo je v súlade s prijatou environmentálnou
politikou spoločnosti7 0
, ku ktorej sa zaviazala v systéme riadenia E M S .
V konzultáciách a rozhovoroch s prestaviteľnú spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec, bolo
autorovi odporučené zamerať sa na efektívnejšie nakladanie so vzniknutým odpadom predtým
ako opustí areál spoločnosti, teda nie na technologickú stránku výroby a odpady vznikajúce
pri výrobných procesoch. Dôvodom pre tento prístup je jednak to, že sa jedná o veľmi citlivé
informácie, ktoré si spoločnosť prísne stráži, a na druhej strane fakt, že spoločnosť
zamestnáva viacerých technológov, ktorých náplňov práce je práve snaha o zefektívnenie
procesov, ktoré sa počas výroby uplatňujú. Táto skutočnosť by mohla predstavovať nesúlad
medzi cieľmi, ktoré presadzujú výrobní technológovia a cieľmi autora práce, v podobe
pripravovaného projektu CP.
Viď príloha č. 8
-65 -
Na základe prístupu vedenia spoločnosti a predbežnej analýzy hospodárenia s odpadmi
v spoločnosti, sa autor rozhodol pre upriamenie pozornosti na položky, ktoré sa kvantitatívne
podieľajú na produkovanom odpade najviac.
Na nasledujúcej tabuľke č. 8 je zobrazených 16 najvýznamnejších odpadov, ktoré spoločnosť
vyprodukovala za rok 2007.
Tabuľka č. 8: 16 najvýznamnejších odpadov
Kód odpadu podľa
Katalógu odpadov
Názov odpadu podľa Katalógu
odpadov
Kateg.
odpadu
Y-kód Množstvo
odpadu v tonách
02 01 03 Rastlinné tkanivá O 15419.6
19 08 12 Kal z čistiarne priemyselných
odpadových vôd
O
3255.9
1701 01 Betóny O 920.0
07 01 08 Iné destilačné zvyšky N 42 506.6
1701 01 Betóny O 440.0
17 01 07 Zmiešané odpady O 431.9
17 04 05 Železo a oceľ O 363.9
20 01 40 Kov Fe 0 280.0
1701 01 Betóny 0 275.3
07 01 07 Hal. destilačné zvyšky N 41 256.95
07 05 14 Tuhé odpady iné O 218.3
20 02 01 Biologicky rozložiteľný odpad 0 184.1
17 06 05 Odpady obsahujúce azbest N 36 116.1
07 05 13 Tuhé odpady obs. nebezpečné látky N 2 103.4
1701 01 Betóny O 103.3
16 03 06 Organické odpady O 84.5
Spolu 22959.9
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
Z tabuľky vyplýva, že dominantnou komoditou je odpad označený ako Rastlinné tkanivá,
ktorý tvorí až 64 % všetkého vyprodukovaného odpadu. Zdrojom rastlinných tkanív je tzv.
makovina, ktorá vzniká po výrobnom spracovaní rastliny - Mak siaty. Rastlina maku siateho
sa priemyselne upravuje na alkaloid Morfín, ktorý sa ďalej vo veľkých množstvách používa
na výrobu analgetík a sedatív, napríklad na výrobu Ibalginu (ibuprofen).
- 6 6 -
V súčasnosti sa makovina, spolu s niektorými ďalšími odpadmi zhodnocuje v podobe
kompostovania v externej firme. Avšak na nakladanie s makovinou, keďže sa jedná o
obrovské množstvo, spoločnosť každoročne vynakladá nemalé prostriedky, pričom nevyužíva
plný potenciál tohto druhu odpadu.
Predstavitelia spoločnosti Zentiva, a.s Hlohovec si uvedomujú jeho plný potenciál, a preto sú
ochotní podporiť projekty na efektívnejšie využitie tejto suroviny. Z uvedeného vyplýva, že
vyšli autorovi tejto práce v ústrety, a v prípade potvrdenia hypotézy v znení: „Projekt
čistejšej produkcie, v podobe realizácia investície do bioplynovej stanice, prinesie
podniku zvýšenú ekoefektivitu", ktorú si autor stanovil, prejavili vôľu tento projekt
implementovat'v rámci svojej environmentálnej politiky.
8.2 Predbežné hodnotenie
V spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec sa pracuje s veľkým množstvom surovín a materiálov,
z ktorých má až 150 z nich charakter „nebezpečné". V o výrobnom procese sa úspešne darí
premieňať tieto vstupy na výsledný produkt, čo vyplynulo aj z vyššie uvedenej analýzy OH,
kde až 95,4 % všetkého odpadu, je tvoreného šestnástimi položkami7 1
, z ktorých len 3
vznikajú vo vlastnej výrobe. Z týchto 16 položiek sú všetky, okrem stavebných odpadov
„Betóny" a „Odpady obsahujúce azbest", ktoré sú jednorazového charakteru spôsobeného
búracími prácami, dôsledkom farmaceutickej výroby, a preto tvoria pravidelnú zložku
produkovaných odpadov.
K výraznej šiemu poklesu v produkcií odpadov prišlo v posledných rokoch iba u kalov
z C OV, ktoré boli dramaticky znížené implementáciou efektívnejších postupoch pri výrobe.
Ostatné odpady si udržiavajú stabilný podiel odvíjajúci sa od vyrobeného množstva.
Rastlinné tkanivá, ktoré predstavujú 67,2 % najvýznamnejších odpadov roku 2007, sú
každoročne produkované na úrovni 15 000 t - 20 000 t. Spolu s kalmi z CO V a B R O tak
pravidelne tvoria najväčší podiel na celkovo vyprodukovanom odpade, čo znamená celkový
podiel kompostovania na nakladaní s odpadmi až 82,1 %.
Viď tabuľka č. 8
- 6 7 -
Tabuľka č. 9: Najvýznamnejšie odpady a spôsob nakladania s nimi
Názov odpadu podľa
Katalógu odpadov
Množstvo odpadu
v tonách
Spôsob nakladania
Rastlinné tkanivá 15419.6 Kompostovanie
Kal z C O V 3255.9 Kompostovanie
Betóny 1738.6 Recyklaci a
Iné destilačné zvyšky 506.6 Skládkovanie
Zmiešané odpady 431.9 Skládkovanie
Železo a oceľ 363.9 Recyklaci a
Kov Fe 280.0 Recyklaci a
Hal. Destilačné zvyšky 256.95 Skládkovanie
Tuhé odpady iné 218.3 Skládkovanie
B R O 184.1 Kompostovanie
Odpady obs. azbest 116.1 Skládkovanie
Tuhé odpady obs. nebezpečné
látky
103.4 Spaľovanie (energetické)
Organické odpady 84.5 Spaľovanie (energetické)
Zdroj: autor na základe vnútropodnikových materiálov
Z dostupných informácií vyplýva, že náklady na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie
odpadov sú síce vyššie u nebezpečných odpadov, ale vzhľadom na ich relatívne nízky podiel
na celkovo vyprodukovanom odpade, je finančne jednoznačne najnákladnejšie zhodnocovanie
odpadu kompostovaním, ktoré bolo v roku 2007 na úrovni 12,9 mil. Sk. Za túto sumu sa
v uplynulom roku zhodnotilo vyše 18 tisíc ton odpadu.
Spoločnosť Zentiva, a.s. Hlohovec minimalizuje náklady na zneškodňovanie N / O odpadov aj
tým, že vlastní zariadenie na zneškodňovanie odpadov - skládku odpadov Vlčie hory, kde
v prípade potreby uskladňuje vyprodukovaný odpad, ak na zneškodňovanie daného druhu
odpadov má skládka oprávnenie.
Pre úplnosť predbežného hodnotenia projektu je v tabuľke č. 10 zobrazená spotreba energií
spoločnosti, z ktorej vyplýva, že sa jedná o energeticky náročnú výrobu, preto, s rastúcimi
cenami energií na svetových trhoch, je na mieste snaha vedenia o zníženie závislosti podniku
na dodávkach energie z externých zdrojov, a taktiež o čo najefektívnejšie nakladanie so
zdrojmi energie.
- 68 -
Tabuľka č. 10: Spotreba energií počas roka 2007
Druh energie Množstvo
Teplo na vykurovanie 111 878 G J
Technologická para 109 314 G J
Elektrická energia 27 928 726 kWh
Dusík 304 401 m 3
Vzduch 6 639 808 m 3
Chladiaca voda 13 022 G J
Hlboký chlad 5 279 G J
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
8.3 Fáza analýzy
Spoločnosť každoročne zhodnocuje vyše 18 000 t odpadu kompostovaním , ktoré
nepredstavuje najlepší spôsob likvidácie a spracovania ťažko odbúrateľných organických
zbytkov vzhľadom na Z P a aj ekonomickú stránku nakladania s odpadom. Výsledkom
procesu kompostovania, predstavujúce aerobně transformačně procesy, je organické hnojivo
so značne vysokým žieravým účinkom, pri ktorého tvorbe dochádza k uvoľňovaniu emisií
skleníkových plynov, čo neblaho pôsobí na ZP.
Iným možným využitím tohto odpadu je pomocou anaeróbnych transformačných procesov,
kedy dochádza k premene biologického odpadu (odpadovej biomasy) na bioplyn7 3
za pomoci
mikroorganizmov, ktoré následne možno použiť k výrobe tepla a elektrickej energie
v bioplynovej stanici (BPS).
Činnosť BPS pozostáva z dvoch hlavných častí:
• Anaeróbny reaktor
• Kogeneračná výroba bioplynu
8.3.1 Anaeróbny reaktor
Základnou časťou BPS je anaeróbny reaktor, tzv. biofermentor, v ktorom bez prístupu vzduch
a pri zvýšenej teplote prebieha biologický proces, nazývaný anaeróbna fermentácia
7 2
Viď tabuľka č. 11
7 3
Bioplyn je zmes metánu, oxidu uhličitého a ďalších látok
- 6 9 -
(vy hnivani e). Tu dochádza k rozkladu zložitých organických látok na jednoduché látky
anorganické: metán (bioplyn) - 60 % a oxid uhličitý - 37 %.
Tabuľka č. 11: Približné množstvá odpadu každoročne zhodnocované kompostovaním
Kód odpadu podľa
Katalógu odpadov
Názov odpadu Kateg.
odpadu
Množstvo odpadu
v tonách za rok
02 01 03 Rastlinné tkanivá (Makovina,
pomleté makovice)
O
15 000
13 05 08 Zmesi odpadov z lapačov tuku
(lapače tuku z kuchyne)
O
10
15 02 02 Absorbenty (biofilter kôra z COV) N 20
19 08 12 Kal z COV O 3 000
20 02 01 BRO (lístie, tráva, pomletá
haluzina, drevo)
O 200
20 03 01 Zmesový komunálny odpad O 100
Spolu 18 330
Zdroj: autor na základe vnútropodnikových materiálov
Reaktor je pravidelne premiešavaný pri teplote medzi 20 - 50 °C v období 20 - 45 dní,
v závislosti od vstupnej suroviny, a to bez prístupu vzduchu a svetla. Biologický proces
prebieha vo vlhkom prostredí, pričom prítomnosť organických kyselín, dezinfekčných
a chemoterapeutických látok proces vyhnívania spomaľujú. Kvalita suroviny je preto kľúčová
pre výsledok procesu anaeróbneho vyhnívania, keďže sa od nej odvíja výnosnosť bioplynu
(viď nasledujúca tabuľka), z ktorej vyplýva ekonomická efektívnosť. Výrazne zredukovanú
vyhnitú zložku je možné použiť ako kvalitný substrát na kompostovanie.
Tabuľka č. 12: Výnosnosť odpadových surovín
typ suroviny výnosnosť bioplynu [m3
.!-1
]
odrezky z repy 75
mlato - zbytky pri výrobe piva 75
zelený odpad 110
bioodpad 120
odpad repky olejnej 200
tráva 415
kal z odkaliska 525
Zdroj: Horbaj, P.: Energetický potenciál bioplynu v SR. 2003
- 7 0 -
Odpadová biomasa, ktorú produkuje spoločnosť Zentiva, a.s Hlohovec, pravdepodobne
dosahuje výnosnosť bioplynu vyššiu ako 150 m3
!'1
, avšak v tejto práci budeme uvažovať
s približnou výnosnosťou na úrovni 100 m .ť , čo predstavuje pri súčasnej produkcii
odpadovej biomasy hodnotu približne 1,8 mil. m 3
bioplynu.
8.3.2 Technológie bioplynových staníc
V druhej nemenej dôležitej časti dochádza k premene vyprodukovaného bioplynu
v anaeróbnom reaktore a takto vytvorená energia je prevádzaná na energiu elektrickú
a tepelnú. Spôsob a efektivita využitia týchto energií rozhodujú o efektivite celej BPS a teda
aj o návratnosti vložených investícií.
Pre prevádzku BPS je možné si vybrať z 2 hlavných technológií:
1) Kogeneračná jednotka - spočíva v premene bioplynu na elektrickú energiu a teplo
spaľovaním. Bioplyn sa využíva na pohon spaľovacieho motora, ktorý následne poháňa
generátor na výrobu elektriny a pri činnosti ktorého vzniká odpadne teplo. Jedná sa o dnes už
ľahko dostupnú technológiu, avšak je podmienená súčasným celoročným využívaním jak
elektrickej energie, tak vyprodukovaného tepla (existuje možnosť využitia trigenerácie7 4
).
Práve produkciou oboch energií sa dosahuje zvýšená účinnosť využitia bioplynu, ktorá
prekračuje 80 %.
Oproti jednoduchej výrobe tepla spaľovaním, kogeneračná jednotka umožňuje výrobu
elektrickej energie, ktorá je lacnejšia ako elektrina dodávaná zo siete, prípadne je možné ju
odpredávať do rozvodných sietí za zvýhodnené sadzby elektriny vyrobenej z OZE. Teplo,
produkované motormi, sa využíva na ohrev biofermentorov (25 %), zvyšok je vhodný na
vykurovanie objektov.
2) Palivové články - sú reaktory, ktoré zložitými elektrochemickými reakciami
zužitkovávajú chemickú energiu bioplynu a transformujú ju na vznik elektrickej energie
a vedľajšieho produktu - tepla.
Náklady na prevádzku kogeneračnej jednotky aj palivových článkov sú tvorené najmä
odpismi a servisnými nákladmi, keďže pôvod bioplynu je z odpadovej biomasy. Výnosy
potom tvoria ušetrené náklady na teplo a elektrinu, prípadne zisk z predaja elektriny v prípade
jej odpredaja do siete.
Trigenerácia znamená prepojenie kogeneračnej jednotky s chladiacou jednotkou
-71 -
Tabuľka č. 13: Predpoklady pre využitie technológií BPS
Predpoklady Zentiva
Nízky obsah sušiny v materiáli, optimálne medzi 5 - 15 %
Obsah metánu v bioplyne (aspoň 50 %), stálosť jeho kvality a pomer
obsiahnutých škodlivých látok
Súčasný zdroj teplaje prevádzkovo nákladný
Nároky na energie - spotreba energií minimálne 20 kWt/20 kWe za
rok a doba odberu tepelnej energie dlhšia ako 5000 h ročne
Krátka vzdialenosť k spotrebnému miestu energií
Nízke náklady na surovinu a jej dobrá dostupnosť
Zdroj: autor
Faktory ovplyvňujúce efektívnosť bioplynovej stanice
Jedným z najdôležitejších faktorov pre využitie BPS v podniku, je prístup ku kvalitnej
surovine za dostupnú cenu, ktorá môže byť využitá v proces fermentácie. Skúsenosti
dodávateľov BPS z praxe hovoria, pokiaľ sa surovina nakupuje, že investícia pri výrobe
menšej ako 15 000 t biomasy za rok sa ekonomicky nevypláca. U spoločnosti Zentiva je
veľkou výhodou fakt, že túto surovinu nakupovať nemusí, pričom jej kvalita je relatívne
vysoká, keďže sa jedná o homogénnu odpadovú hmotu tvorenú až z 80 % makovinou.
Pri tvorbe projektu BPS je jedným zo zásadných faktorov aj dostupnosť meraní zaťaženia
tepelnej sústavy v podniku, v podobe denných a mesačných diagramov zaťaženia. Autor tejto
práce pri orientačnom posúdení projektu od týchto informácií abstrahoval.
Ďalšie dôležité faktory:
• Celková výška investície
• Nákupná a výkupná cena elektrickej energie
• Daňová politika a legislatíva
• Podporné nástroje financovania - granty
• Podpora využívania O Z E
- 7 2 -
Tabuľka č. 14: Porovnanie technológií bioplynových staníc
Kogeneračné jednotky Palivové články
Účinnosť procesu premeny energie © ©
Relatívne vysoká takmer 90 %
využiteľnosť energie
z biopaliva
Produkcia emisií škodlivých pre ZP © ©
Nízka
produkujú spaliny
emisie na hranici
merateľnosti
Nízke nároky na obsluhu © ©
Výroba tepla © ©
Výroba elektrickej energie © ©
Kvalita tepelnej energie © ©
Hlučnosť prevádzky © ©
75 dB 40 dB
Životnosť © ©
15 rokov cca 8 rokov
Dostupnosť servisu © ©
Cena ©
Náročnosť na servis a údržbu © ©
Zdroj: autor
Výhodou BPS je aj inštalácia na mieste, čo však spôsobuje, že ideálnym spôsobom pre naloženie so
získanými energiami je ich vlastná spotreba v podniku, keďže sú s ňou spojené nízke náklady a malé
straty pri prenose energií. V prípade ich odpredaja do rozvodných sietí by boli nevyhnutné vysoké
investície z toho vyplývajúce.
Dôležitým faktorom je aj hlavný druh energie, ktorý chce subjekt prevádzkou BPS získať. Vo
všeobecnosti platí, že kogeneračné jednotky sú primárne určené na výrobu tepla (1,5 násobok
vyrobenej elektrickej energie), zatiaľ čo palivové články primárne produkujú elektrickú
energiu (pomer tepla a elektrickej energie predstavuje 0,7), ale na druhej strane produkujú aj
teplo kvalitatívne vyššej úrovne, ktoré je použiteľné aj v technologických procesoch v podobe
pary, na rozdiel od kogeneračnej jednotky, ktorej teplo je vhodné pri vykurovaní.
-73 -
8.4 Fáza návrhu variantov
Na trhuje množstvo subjektov, ktoré ponúkajú široké spektrum kogeneračný ch jednotiek, od
zavedených firiem akou je rakúsky výrobca Thöni Industriebetriebe GmbH až po lokálnych
výrobcov, akým je napríkad spoločnosť T E D O M s.r.o., ktorí konkurujú výrazne nižšími
cenami. U palivových článkov ide o novú a dynamicky sa vyvíjajúcu technológiu, ktorá zatiaľ
nemá príliš veľké zastúpenie medzi výrobcami. Jedným z výrobcov, ktorý má skúsenosti
s touto technológiou, je nemecká spoločnosť M T U C F C Solutions GmbH.
Pre účely tejto práce, na základe skúseností z praxe s danými technológiami, autor siahol po
kogeneračnej jednotke Quanto D580 BIO dodávanej slovenskou firmou Intech Slovakia,
s.r.o., ktorá sa zameriava na kogeneračné jednotky na báze (bio)plynových spaľovacích
motorov, pričom spolupracuje s českým výrobcom Tedom, s.r.o. Třebíč.
Zaujímavou možnosťou sa javila byť rakúska firma špecializujúca sa na komplexné riešenia
v oblasti BPS - Thöni Industriebetriebe GmbH, avšak kvôli vysokej investičnej náročnosti,
ktorá predstavuje až 3-násobok cien lokálneho výrobcu, autor od tejto možnosti upustil.
U palivových článkov bol výber z možností limitovaný, v tejto práci sa bude počítať
s palivovými článkami HotModule 720 od nemeckej spoločnosti M T U C F C Solutions
GmbH.
8.5 Analýza uskutočniteľnosti
Tabuľka č. 15: Porovnanie variantov
výrobca Tedom s.r.o. M T U CFC GmbH.
typ Quanto D580 BIO HotModule 720
elektrický výkon 537 kW 705 kW
elektrická účinnosť 40% 60%
výroba elektriny celkom 3 866 400 kWh 5 992 500 kWh
tepelný výkon 622 kW 354 kW
tepelná účinnosť 46% 30%
výroba tepla celkom 4 478 400 kWh 3 009 000 kWh
celková spotreba 1342 kW 1180 kW
celková účinnosť zariadenia 86% 90%
celková cena 55 000 000 Sk 115 000 000 Sk
- 7 4 -
čas využitia (max) 7 200 h/rok 8 500 h/rok
predpokladaná životnosť 15 rokov 10 rokov
Spotreba bioplynu 206,3 NmVh 150Nm3
/h
Zdroj: autor na základe údajov odpredajcov
Životnosť a servis
Výrobca palivových článkov udáva životnosť jednotky HotModule 10 rokov, pričom táto
doba rastie, keď napríklad oproti roku 2005 bola životnosť polovičná. S rastúcimi
skúsenosťami a overenosťou v prevádzke, ktorú má v súčasnosti nemecká spoločnosť na
úrovni 315 000 hodín, sa nepozoruje znižovanie výkonu, preto je pravdepodobnosť životnosti
omnoho vyššia. Zariadenie pracuje bez osluhy a vďaka minimu pohyblivých častí je údržba
minimalizovaná.
U kogeneračnej jednotky je životnosť daná životnosťou spaľovacieho motora, pričom náklady
na servis vrátane generálnej opravy predstavujú približne čiastku 0,32 Sk na vyrobenú kWh
elektrickej energie.
Cena
Ceny zariadení boli získané od výrobcov/distribútorov a predstavujú orientačný odhad
komplexného riešenia BPS vrátane biofermentora. Skutočná cena aj výkon zariadení závisí od
konkrétnych podmienok a kvality suroviny, z ktorej sa vyrába bioplyn. U palivových článkov
sa očakáva výraznejší pokles cien kvôli postupnému zaraďovaniu do sériovej výroby, zatiaľ
čo cena kogeneračných jednotiek sa na trhu stabilizovala.
Spotreba paliva
Z dôvodu vysokej účinnosti premeny energie z bioplynu na elektrickú a tepelnú energiu, sú
palivové články schopné pri dokonca o niečo nižšej spotrebe bioplynu vyprodukovať výrazne
viac elektrickej energie ako je tomu u kogeneračnej jednotky.
Náklady
Náklady BPS sú tvorené odpismi, úrokmi z investičného úveru, bežnými prevádzkovými
nákladmi, u kogeneračný ch jednotiek aj nákladmi na servis a údržbu, v prípade palivových
článkov sú pravidelné servisné prehliadky zahrnuté v cene. Pre účely tejto práce bol použitý
orientačný výpočet dodávateľov zariadení za pomoci údajov na hodnotenie investícií, ktorú
spoločnosť používa (odpisy, úroková miera, diskontná sadzba).
-75 -
Výnosy
Keďže získanú energiu spoločnosť využije k vlastnej spotrebe, náklady, ktoré sa tým ušetria,
predstavujú výnos. Výnosy z výroby bioplynu je preto možné rozdeliť na dve skupiny:
• výnos z výroby elektriny,
• výnos z výroby tepla.
Nákupná cena za 1 kWh sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 3,80 Sk. A k by sa uvažovalo o
odpredaji do rozvodných závodov, predstavovalo by to síce štátom zvýhodnenú výkupnú cenu
za 1 kWh vo výške 4,20 Sk, ale boli by stým spojené dodatočné investície do rozvodov
energií.
Obdobne je tomu aj u vyrobeného tepla. Zisk pre spoločnosť predstavuje trhová cena, za
ktorú by inak museli od teplárenských spoločností nakupovať energiu, ktorá sa v súčasnosti
pohybuje okolo 500 Sk/GJ.
Do výnosov je taktiež treba zahrnúť úspory vo výške nákladov, ktoré doteraz spoločnosť
vydávala na zhodnotenie odpadu kompostovaním a ktorý bude slúžiť na výrobu bioplynu.
Tieto náklady predstavujú vrátane dopravy celkovo približne 12,9 mil. Sk
Tabuľka č. 16: Vyhodnotenie návratnosti (v Sk)
Quanto D580 BIO HotModule 720
Príjmy za elektrinu 14 692 000 22 771 000
Príjmy za teplo 4 792 000 3 220 000
Výnosy z realizácie 29 100 000 35 000 000
Náklady BPS 12 200 000 27 730 000
Investičné výdaje projektu 55 000 000 115 000 000
CF 16 900 000 7 270 000
Návratnosť investície 3,3 rokov 14,9 rokov
Zdroj: autor na základe výpočtov dodávateľov technológií
Z analýz vyplýva, že iba pokiaľ ide o ekonomice hľadisko, je výhoda jednoznačne na strane
kogeneračnej jednotky, avšak kritérium ekonomickej návratnosti je len jedno z mnohých,
v tomto prípade je len orientačné a preto je pred voľbou tohto variantu k realizácii potrebné
vykonať dôkladné ekonomické zhodnotenie projektu a detailnú analýzu spotreby tepla
a elektrickej energie, keďže práve od individuálnych podmienok závisí úspešnosť projektu.
- 7 6 -
ZÁVER
Oblasť O H patrí v súčasnosti k veľmi dynamickému prostrediu, v ktorom drieme obrovský
potenciál, a preto nieje prekvapením, že sa tu stretávajú záujmy rôznych strán, ktoré sú často
protichodné. Najednej strane sú tí, ktorí si uvedomujú dôležitosť zachovania pôvodného ZP
pre ďalšie generácie a pri svojej činnosti berú ohľad na ochranu ZP, na druhej strane sú zase
tí, ktorí to chápu ako zbytočnú prekážku v dosahovaní svojich cieľov. Preto do tejto oblasti
vstupuje štát, ktorý sa snaží usmerniť správanie subjektov smerom k zabezpečeniu ochrany
ZP, avšak jeho snaha motivovať subjekty k uvedomeniu si dôsledkov znečisťovania Z P sa
často míňa účinkom. Uplatňovaním rôznych ekonomických nástrojov dochádza neraz len
k presmerovaniu zdroja znečistenia z jedného miesta na iné.
Mnohé firmy si už vážnosť súčasného stavu uvedomujú a snažia sa nemyslieť len krátkodobo
a prostredníctvom implementácie rôznych dobrovoľných nástrojov ochrany ZP dávajú najavo
svoj postoj smerom k trvalo udržateľnému rozvoju krajiny a pretavujú ho do
environmentálnych projektov či výrobkov. Sú však medzi nimi aj také, ktoré to chápu ako
akýsi módny trend, z ktorého sa dá v danej chvíli vyťažiť. Preto napríklad fakt, že spoločnosť
prijala environmentálny systém riadenia ešte neznamená, že naozaj podniká nejaké kroky
k napĺňaniu environmentálnych cieľov. V tejto oblasti však už tiež dochádza k zásadným
posunom a podnikateľke subjekty si začínajú uvedomovať, že efektívnejšie hospodárenie so
zdrojmi im môže priniesť aj ekonomický efekt.
V prvej časti tejto práce si autor dal za cieľ predstaviť súčasné prístupy k odpadom a
zaobchádzania sním, pričom pozornosť upriamil na predchádzanie a obmedzovanie jeho
vzniku prostredníctvom preventívnej stratégie ochrany ZP a popis súčasnej právnej úpravy
v SR, ktorá sa podobne ako stratégia prevencie zameriava na snahu o účelnejšie využívanie
odpadu ako druhotnej suroviny, k čomu využíva rôzne ekonomické nástroje, ktoré sú tiež
obsiahnuté v tejto časti práce.
Na základe týchto poznatkov bolo možné prikročiť v druhej časti práce ku analýze
konkrétneho podniku v oblasti hospodárenia s odpadmi a obalmi za účelom rozpoznania
problémových oblastí. Pri analýze bol vypozorovaný potenciál biologického odpadu, ktorý
daná spoločnosť produkuje, a za zhodnotenie ktorého vydáva značné finančné prostriedky,
pričom existujú spôsoby ako efektívnejšie využiť energiu zo zbytkov rastliny, ktoré by boli
len čiastočne využité a prispievali by k emisií skleníkových plynov. Výsledkom predbežných
-77-
analýz bola formulácia hypotézy, ktorá tvrdila, že „projekt čistejšej produkcie, v podobe
realizácie investície do bioplynovej stanice, prinesie podniku zvýšenú ekoefektivitu".
Po preskúmaní danej oblasti, dôsledkom čoho sú aj zverejnené výsledky v tejto práci, možno
povedať, že v súčasnosti takáto investícia dokáže priniesť nielen pozitívny efekt pre ZP, ale
taktiež prínosy po ekonomickej stránke.
Z údajov v tejto práci vyplýva, že energetickým zhodnotením biologického odpadu
v spoločnosti Zentiva, a. s. Hlohovec, príde k zníženiu dopadov na ZP v podobe výrazného
zníženia produkovaného odpadu z rastlinných tkanív a kalu z C O V , k výrazným úsporám
energií a k zníženiu produkovaných emisií - amoniaku a metánu, čo však závisí najmä od
technológie použitej v BPS.
Problematika BPS však zďaleka nie je jednoznačná, ale výrazne závisí od individuálnych
podmienok. Rentabilita projektu sa často odvíja najmä od nákladov na surovinu pre
spaľovanie, pričom v prípade spoločnosti Zentiva sa jednalo o odpadovú biomasu, za ktorej
zneškodnenie by musela inak platiť externým subjektom nemalé čiastky. Pri použití na
výrobu bioplynu sa z nej okamžite stáva cenná komodita a navyše po biofermentácii, ako
výrazne zredukovaná, je použiteľná v podobe kvalitného hnojiva v poľnohospodárstve, čím sa
znižuje potreba použitia umelých pesticídov, keďže je bez pachu a bez žieravého účinku.
Pri orientačnom výpočte návratnosti investície bolo zistené, že moderná, efektívnejšia
technológia využívajúca palivové články na premenu energie bioplynu, v súčasnosti
nedosahuje očakávanú návratnosť, ktorá teda napriek výraznému pokroku vo vývoji ešte
nedosahuje ani predpokladanú dobu životnosti. Na druhej strane, kvôli rastúcim cenám
energií, zvýhodnenej výkupnej cene elektriny a príležitostiam k využitiu kofinancovania
projektu prostredníctovm grantových prostriedkov štátu alebo E U , sa táto technológia stáva
čoraz dostupnejšou. Taktiež treba spomenúť jej omnoho nižšiu záťaž pre ZP oproti
kogeneračným jednotkám, emisiám na hranici merateľnosti a nízkemu hluku a minimálnym
nárokom na údržbu - to všetko ju predurčuje k tomu, aby sa stala technológiu BPS
budúcnosti.
- 78 -
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
K N I H Y A ČLÁNKY V ZBORNÍKOCH
1. A L T M A N , V. Odpadové hospodářství. 1. vyd. Ostrava: Vysoká škola báňská. Ostrava: Technická
univerzita Ostrava. Ostrava: 1996. 89 s. ISBN 80-7078-372-9.
2. AUGUSTÍNOVA, E.; HINRICHS , H-F. Metódy vhodné pre zúžitkovanie zvyškových odpadov a
ich hodnotenie. In. ActaMontaništica Slovaca. Košice: Acta Montanistica Slovaca, 2000. Roč. 5,
č. 1, s. 16-22. ISSN 1335-1788.
3. CIAMBRONE, D-F. Waste Minimization as a Strategic Weapon. 1. ed. Texas: CRC Press. 1995.
272 s. ISBN: 15-6670-135-X.
4. CRITTENDEN, B-B.; KOLACZKOWSKI, S. Waste minimization. Great Britain: Institution of
Chemical Engineers, 1995. 81 s. ISBN0852953429.
5. DANZIGER G. The solid waste mess: What should we do with the garbage? 1. ed. Washington
DC: The North American Association for Environmental Education (NAAEE), 1994. 40 s. ISBN
1-884008-01-1.
6. DOBEŠ, V Čistší produkce jako součást systémů environmentálního managementu a auditů
(EMAS). Praha: Ministerstvo životního prostředí, 1997. 61 s. ISBN 80-7212-016-8.
7. DOBEŠ, V. Čistší produkce: prevence odpadu a znečištění. Praha: České centrum čistší produkce,
1998. 126 s. ISBN neuvedené.
8. FILIP, J. Odpadové hospodářství. 1. vyd. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita,
2002: 118 s. ISBN 80-7157-608-5.
9. FLOREKOVÁ, Ľ.; ČUCHRANOVÁ, K. Uplatňovanie ekonomických nástrojov v systéme
environmentálneho manažérstva In. Acta Montanistica Slovaca. Košice: Acta Montanistica
Slovaca, 2001. Roc. 10, č. 1, s. 225 - 230. ISSN 1335-1788.
10. GALLOVIČ, P. et al. Praktická príručka o odpadoch a obaloch: Zákon o odpadoch a obaloch
v praxi. Bratislava: Verlag Dashôfer, 2005. 1136 s. ISSN 1336-7048.
11. HOGG, D. A changing the climatefor energyfrom waste? Led. Bristol. 2006. 87 s. ISBN
neuvedené.
12. JUCHELKOVÁ, D. Odpady, vedlejší produkty a nakládání s nimi. Ostrava. Vysoká škola báňská
- Technická univerzita Ostrava, 2005. 98s. ISBN 80-248-0753-X.
13. KOLÁR, L; KUŽEL, S. Odpadové hospodářství. 1. vyd. České Budějovice: Jihočeská univerzita
v Českých Budějovicích - Zemědělská fakulta, 2000. 193 s. ISBN 80-7040-449-3.
14. KOLÁR, J.; ŠTĚPÁNEK, Z. Poplatky a dane nejen k ochraně životního prostředí. 1. vyd. Praha:
Nuklin, 1993. 54 s. ISBN 80-7073- 049-8.
- 7 9 -
15. KRENÍKOVÁ, V. Odpadové hospodářství, l.vyd. Ústí nad labem: Fakulta životního prostředí
UJEP v Ústí nad Labem, 1999. 130 s. ISBN 80-7044-213-1.
16. KUDELOVÁ, K ; JODLOVSKÁ , J. ; ŠARAPATKA, B. Odpady, l.vyd. Olomouc: Univerzita
Palackého v Olomouci 1999. 186 s. ISBN 80-244-0046-4.
17. MAKOWER, J. State of green bussines 2008. Greener word media, 2008. 64 s.
18. MUNIER, N . Introduction to Sustainability: Road to a Better Future. Springer. 444 s. ISBN 14-
0203-556-X.
19. REMTOVA , K. Čistší produkce. 1. vyd. Praha: Ministerstvo životního prostředí, 2003. 28 s.
ISBN 80-7212-260-6.
20. REMTOVA, K. Dobrovolné environmentálni aktivity. Orientační příručka pro podniky. Planeta.
Praha: 2006. 28 s.
21. RYCHETSKÝ, D. Odpady - podnikatelem bez pokut, l.vyd. Brno: ERA, 2002. 139 s. ISBN 80-
86517-27-6.
22. SYNEK, M . a kol. Podniková ekonomika. 3. přepracované a doplněné vyd. Praha: C.H. Beck,
2002. 479 s. ISBN 80-7179-736-7.
23. ŠLESINGER, J. ; KOZIELOVÁ, Z.; NAJMANOVÁ, K. Čistší produkce. Příručka pro podniky a
veřejnou správu. 1. vyd. Praha: CENIA, Česká informační agentura životního prostředí, 2007. 102
s. ISBN neuvedené.
24. TOLGYESSY , J.; PIATRIK, M . Odpad - surovina budúcnosti, l.vyd. Bratislava: Obzor, 1984.
724 s. ISBN 65-070-84.
25. V A L A C H , J. Investiční rozhodování a dlouhodobé financování. 1. vyd. Praha: Ekopress, 2001.
447 s. ISBN 80-86119-38-6.
ČLÁNKY Z ČASOPISOV
26. KUČERA, Z.: Nejlepší informace od odborníků s praktickými zkušenostmi. Alternativní energie,
2007. Roč. 10, č. 2, s. 24-25.
27. Planeta: odborný časopis pro životní prostředí. Praha: Ministerstvo životního prostředí,
1997-. ISSN 1801-6898
28. Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, 2005. 65 s.
29. Technologiesfor Cleaner Production and Products. OECD Publishing, 1995. 95 p. ISBN 92-
6414-47-30.
30. TOMÁŠEK, K : BPS zvýší podíl čisté energie. Alternativní energie, 2007. Roč. 10, č. 1, s. 7-9.
31. UHLÍŘ, P.: Možnosti čerpání dotací pro alternativní zdroje energie z evropských fondů.
Alternativní energie, 2007. Roč. 10, č. 2, s. 27-29.
- 80-
ELEKTRONICKÉ Z D R O J E
32. Blesk: Spravodaj o energetickej efektívnosti [online]. Bratislava Intech Slovakia, 1999- .
[cit. 2008-15-04] Dostupný na W W W :
<http://www.intechenergo.skyindexl.php?l=l&indexO=Inform%C3%Alcie&p=23&index
1=BLESK>.
33. HORBAJ, P.: Energetický potenciál bioplynu v SR [online]. 2003 [cit. 2008-17-04]. Dostupné
na W W W : <http://www.tzb-info.cz/t.py?t=2&i=1540&h=203&pl=49>
34. Praktická príručka o odpadoch a obaloch: Zákon o odpadoch a obaloch vpraxi [CDROM].
Bratislava: Verlag Dashôfer, 2007. 1 C D - R O M .
35. U.S. Environmental Protection Agency: Facility Prevention Guide [online]. 1992 [cit.
2008-15-04] Dostupný na W W W : http://www.epa.state.oh.us/opp/tanbook/fppgbgn.html
36. United Nations: Report of the World Commission on Environment and Development.
General Assembly Resolution 42/187 [online]. 1987 [cit. 2008-17-04]. Dostupné na
W W W : <http://www.un.org/documents/ga/res/42/ares42-187.htm>
37. Priatelia Zeme Slovensko: Spaľovne odpadu nedokážu vyrábať zelenú energiu, [online],
2006 [cit. 2008-17-04]. Dostupné na W W W :
<http://www.priateliazeme.sk/index.php?x=207416>
PRÁVNE PREDPISY
38. Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
39. Zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- 81 -
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
BPS Bioplynová stanica
B R O Biologicky rozložiteľný odpad
CF Tok peňazí (Cash Flow)
CP Čistejšia produkcia
C O V Čistička odpadových vôd
E M A S Systém environmentálneho riadenia a auditu (Environmental Management and
Audit Scheme)
E M S Environmentálny systém riadenia
ES Európske spoločenstvo (Environmental Management Systems)
E U Európska Unia (European Union)
ISO Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu (International Organization for
Standardization)
L C A Hodnotenie životného cyklu (Life-Cycle Assessment)
M Z P Ministerstvo životného prostredia
N Nebezpečné odpady
N P V Čistá súčasná hodnota projektu (Net Present Value)
0 Ostatné odpady
O H Odpadové hospodárstvo
O K E C Odvetvové kategórie ekonomických činností
O Z E Obnovitelné zdroje energie
P C B Polychlorované bifenyly
P O H Program odpadového hospodárstva
PP Návratnosť investície (Payback Period)
SR Slovenská republika
U N E P Organizácia Spojených národov pre životné prostredie (United Nations
Environment Programme)
V O C Prchavé organické látky
ZP Životné prostredie
- 82-
ZOZNAM POUŽITÝCH OBRÁZKOV, TABULIEK A GRAFOV
Z O Z N A M OBRÁZKOV
Obrázok č. 1: Schéma základných činností odpadového hospodárstva 14
Obrázok č. 2: Vzťah medzi zdrojmi, výrobou, spotrebou a odpadom 15
Obrázok č. 3: História vývinu stratégií ochrany ZP 19
Obrázok č. 4: Techniky čistejšej produkcie 21
Obrázok č. 5: Najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce vznik odpadu a znečistenia 22
Obrázok č. 6: Schéma čistejšej produkcie ako prístupu pre efektívnejšie využívanie vstupných
surovín 24
Obrázok č. 7: Schéma projektu čistejšej produkcie 26
Z O Z N A M T A B U L I E K
Tabuľka č. 1: Nakladanie s odpadmi v roku 2005 a prognóza pre rok 2010 45
Tabuľka č. 2: Klasifikácia ekonomických nástrojov 47
Tabuľka č. 3: Poplatky za uloženie odpadov na skládku odpadov (Sk/t) 49
Tabuľka č. 4: Prehľad sadzieb do Recyklačného fondu 53
Tabuľka č. 5: Produkcia odpadu v Zentiva, a.s. Hlohovec 59
Tabuľka č. 6: Porovnanie podielu zhodnocovania odpadu z obalov k celkovej hmotnosti
odpadov v Zentiva, a.s. Hlohovec s limitmi stanovenými vládou SR 63
Tabuľka č. 7: Prehľad nakladania s odpadmi v rokoch 2005 - 2007 (t) 64
Tabuľka č. 8: 16 najvýznamnejších odpadov 66
Tabuľka č. 9: Najvýznamnejšie odpady a spôsob nakladania s nimi 68
Tabuľka č. 10: Spotreba energií počas roka 2007 69
Tabuľka č. 11: Približné množstvá odpadu každoročne zhodnocované kompostovaním 70
Tabuľka č. 12: Výnosnosť odpadových surovín 70
Tabuľka č. 13: Predpoklady pre využitie technológií BPS 72
Tabuľka č. 14: Porovnanie technológií bioplynových staníc 73
Tabuľka č. 15: Porovnanie variantov 74
Tabuľka č. 16: Vyhodnotenie návratnosti 76
- 83 -
Z O Z N A M G R A F O V
Graf č. 1: Tržby podľa produktových skupín 57
Graf č. 2: Prehľad tvorby odpadov v rokoch 2004 - 2007 60
Graf č. 3: Celkové V O C emitované do ovzdušia 61
Graf č. 4: Podiel jednotlivých znečisťujúcich látok na znečistení ovzdušia v roku 2007 61
Graf č. 5: Podiel jednotlivých metód nakladania s odpadom na celkovom odpade 62
- 84-
ZOZNAM PRÍLOH
Príloha č. 1: Základné termíny z oblasti odpadov použitých v tejto práci 86
Príloha č. 2: Vymedzenie pojmu odpad 89
Príloha č. 3: Zhodnocovanie odpadov 90
Príloha č. 4: Zneškodňovanie odpadov 91
Príloha č. 5: Zoznam skupín odpadov podliehajúcich režimu kontroly a zoznam škodlivín
podľa Bazilejského dohovoru 92
Príloha č. 6: Povinnosti držiteľa odpadu 94
Príloha č. 7: Prehľad skupín odpadov 95
Príloha č. 8: Environmentálna politika spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec 96
Príloha č. 9: Uskutočňované programy na zlepšovanie životného prostredia v spoločnosti
Zentiva, a.s. Hlohovec (v mil. Sk) 97
Príloha č. 10: Prehľad aktuálnej legislatívy o odpadoch a obaloch 98
- 85 -
Príloha č. 1: Základné termíny z oblasti odpadov použitých v tejto práci
Čistejšia produkcia
Dobrovoľné nástroje
ochrany ZP
Držiteľ opdadu
Druhotná surovina
Ekodesign
Ekoefektívnosť
Ekoznačenie
Energetické využitie
odpadov
Environmentálny
benchmarking
Environmentálna
politika
Environmentálny
systém riadenia
Hodnotenie možností
čistejšej produkcie
Hodnotenie životného
cyklu
Preventívna stratégia podporujúca účinnejšie využívanie vstupných
zdrojov pri výrobných procesoch a prevádzek podniku či organizácie.
Cieľom CP je zvýšenie účinnosti procesov a zníženie rizísk jednak voči
človeku a jednak voči ZP.
Také opatrenia pre podniky alebo organizácie, ktoré majú za cieľ prispieť
k ochrane ZP nad rámec požiadaviek platnej legislatívy.
Je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej
sa odpad nachádza.
Je ekonomicky efektívne využiteľný odpad vznikajúci vo výrobe a v
spotrebe, ktorý stratil pôvodné úžitkové vlastnosti a zostala mu len
schopnosť býť využitý ako surovina pre výrobu nových hodnôt.
Začlenenie požiadavok ochrany ZP do návrhu a vývoja výrobkov.
Pojem používaný pre súčasné dosiahnutie pozitívneho ekonomického a
zníženia negatívnych dopadov na ZP.
Označovanie výrobkov a služieb, ktoré sú v priebehu celého životného
cyklu šetrnejšie nielen k ZP, ale aj ku zdraviu spotrebiteľa. Ich kvalita je
rovnaká alebo vyššia ako u porovnateľných výrobkov bez ekoznačky.
Použitie odpadov k výrobe energie za účelom využitia ich energetického
potenciálu.
Systematický proces porovnávania procesov podniku alebo organizácie
s ich najlepšími v praxi využívanými príkladmi s ohľadom na ZP.
Prehlásenie podniku či organizácie o zámeroch a zásadách
ovplyvňujúcich jeho celkový environmentálny profil.
EMS - systém pre začlenenie ochrany ZP do celkového systému riadenia
podniku. EMS je certifikovaný napríklad podľa medzinárodnej normy
ISO 14 001 alebo nariadenia ES č. 761/2001 EMAS.
Nástroj pre hodnotenie materiálových a energetických tokov vybraného
výrobného systému za účelom identifikácie príčin vzniku odpadu a
znečistenia a návrhu na ich predchádzanie.
Zhromažďovanie a vyhodnocovanie všetkých možných dopadov
produktu na ZP behom celoho životného cyklu, tj. od ťažby nerastných
surovín až po konečnú likvidáciu.
- 86-
Materiálové využitie
odpadov
Koncové technológie Zariadenia, ktoré slúžia k nakladaniu so vzniknutým odpadom a
znečistením (napr. čov, spaľovne, skládky) a nie sú nutnou súčasťou
výrobnej technológie.
Náhrada prvotních surovín látkami získanými z odpadov, ktoré možno
považovať za druhotné suroviny, alebo využitie látkových vlastností
odpadov k pôvodnému účelu alebo k iným účelom, s výnimkou
bezprostredného získania energie.
Nakladanie s odpadmi Nakladanie odpadov znamená zber odpadov, prepravu odpadov, ich
zhodnocovanie a zneškodňovanie, vrátane starostlivosti o miesto
zneškodňovania.
Nebezpečný odpad
Odpad
Odpadové
hospodárstvo
Obmedzovanie vzniku
odpadov
Ostatné odpady
Program čistejšej
produkcie
Projekt čistejšej
produkcie
Predchádzenie vzniku
odpadov
Pôvodca odpadov
Je taký odpad, ktorý má jednu alebo viac nebezpečných vlastností, ktoré
sú uvedené v prílohe č. 6 tejto práce.
Odpadom je hnuteľná vec uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 223/2001 z.z.
o odpadoch, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v
súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej
zbaviť.
Odpadovým hospodárstvom je činnosť zameraná na predchádzenie a
obmezovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre ZP a
nakladanie s odpadmi.
Súbor opatrení zameraných na znižovanie množstva odpadov vo výrobe
alebo spotrebe.
Sú odpady, ktoré nie sú nebezpečnými odpadmi, tj. nemajú nebezpečné
vlastnosti a nepoškodzujú ZP vo všetkých jeho zložkách.
Stála aplikace stratégie čistejšej produkcie v podobe jednotlivých
projektov.
Jednorazová aplikácia stratégie čistejšej produkcie na vybranom
probléme.
Súbor opatrení vylučujúcich vznik odpadov.
Je každý, koho činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu,
zmiešavame alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena
povahy alebo zloženia týchto odpadov.
Recyklácia Recykláciou se rozumie opakované alebo ďalšie využívanie výrobných,
- 8 7 -
Zhromažďovanie
odpadov
Skladovanie odpadov
Trvalo udržateľný
rozvoj
Úprava odpadov
Využívanie odpadu
Win-win strategy
Zneškodňovanie
odpadov
spracovateľských a spotrebných odpadov, látok a energií ako zdrojov
druhotných surovín a to bez ohľadu na miesto alebo čas vzniku odpadu a
jeho použitie. Recyklácia sa uskutočňuje prostredníctvom recyklačných
technológií.
Je dočasné uloženie odpadov v mieste ich vzniku pred ďalším
nakladaním s nimi.
Je zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovania
odpadov alebo zneškodňovania odpadov, za skladovanie odpadov sa
nepovažuje ich zhromažďovanie pred zberom odpadov na mieste ich
vzniku.
Rozvoj, ktorý dokáže naplniť potreby súčasnej generácie bez toho, aby
ohrozil splnenie potrieb s ekologickými princípmi a sociálnymi
aspektami. Základným dlhodobým cieľom environmentálnych politík
vyspelých krajín je udržateľný život.
Je každá činnosť, ktorá vedie k zmene chemických, biologických alebo
fyzikálnych vlastností odpadov (vrátane ich triedenia) za účelom
umožnenia alebo zjednodušenia ich dopravy, využitia alebo
zneškodnenia alebo za účelom zníženia ich objemu, prípadne zníženia
alebo odstránenia ich nebezpečných vlastností.
Zhodnocovanie odpadov sú činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych,
chemických alebo biologických vlastností odpadov k získavaniu
druhotných surovín, k recyklácii odpadov, ap.
Stratégia dvojitého zisku. Viď. ekoefektívnosť.
Také nakladanie s odpadmi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie ZP alebo
ohrozenie zdravia ľudí.
- 88 -
Príloha č. 2: Vymedzenie pojmu odpad
1. Odpad z výroby alebo spotreby, ktorý nie je v ďalších bodoch bližšie
špecifikovaný.
2. Výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti.
3. Výrobky po záručnej lehote.
4. Rozliate, stratené alebo inou nehodou znehodnotené materiály vrátane materiálov,
zariadení a pod., ktoré boli v dôsledku nehody znečistené.
5. Plánovanými činnosťami znečistené alebo znehodnotené materiály (napr. odpad po
čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery).
6. Nepoužitelné súčiastky (napr. vyradené batérie, vyčerpané katalyzátory).
7. Látky, ktoré stratili požadované vlastnosti (napr. znečistené kyseliny, znečistené
rozpúšťadlá, vyčerpané temperovacie soli).
8. Odpad z priemyselných procesov (napr. strusky, destilačné zvyšky).
9. Odpad z procesov znižujúcich znečisťovanie (napr. kaly zo skrubrov, prach z
vysávačov, použité filtre).
10. Odpad z obrábania a tvarovania (napr. triesky zo sústruženia, okuje z valcovania).
11. Odpad z ťažby a spracovania surovín (napr. banský odpad, kaly z ťažby ropy).
12. Znehodnotené materiály (napr. oleje znečistené polychlorovanými bifenylmi).
13. Akékoľvek materiály, látky alebo výrobky, ktorých používanie zákon zakazuje.
14. Výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá upotrebenie (napr. vyradené predmety
z poľnohospodárstva, domácností, kancelárií, obchodov).
15. Znečistené materiály, látky alebo výrobky, ktoré pochádzajú z nápravných činností
týkajúcich sa pôdy.
16. Akékoľvek materiály, látky alebo výrobky, ktoré nie sú obsiahnuté vo vyššie
uvedených bodoch.
Príloha č. 1 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
- 8 9 -
Príloha č. 3: Zhodnocovanie odpadov
R l Využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom.
R2 Spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel.
R3 Recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako
rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných
procesov).
R4 Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín.
R5 Recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov.
R6 Regenerácia kyselín a zásad.
R7 Spätné získavanie komponentov používaných pri odstraňovaní znečistenia.
R8 Spätné získavanie komponentov z katalyzátorov.
R9 Prečisťovanie oleja alebo jeho iné opätovné použitie.
RIO Úprava pôdy na účel dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo na
zlepšenie životného prostredia.
R l 1 Využitie odpadov vzniknutých pri činnostiach R l až RIO.
R12 Úprava odpadov určených na spracovanie niektorou z činností R l až R l 1.
R13 Skladovanie odpadov pred použitím niektorej z činností R l až R12 (okrem
dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku).
Príloha č.2 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
- 9 0 -
Príloha č. 4: Zneškodňovanie odpadov
D l Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov).
D2 Úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových
odpadov v pôde atd'.).
D3 Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní
alebo prirodzených úložísk atd'.).
D4 Ukladanie do povrchových nádrží (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových
odpadov do jám, rybníkov alebo lagún atd'.).
D5 Špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných
buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej
a od životného prostredia atd'.).
D6 Vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov.
D7 Vypúšťanie a vhadzovanie do morí a oceánov vrátane uloženia na morské dno.
D8 Biologická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny
alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D l až D12.
D9 Fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú
zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností D l až D12
(napr. odparovanie, sušenie, kalcinácia atd'.).
D10 Spaľovanie na pevnine.
D11 Spaľovanie na mori.
D12 Trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach atd'.).
D13 Zmiešavame alebo miešanie pred použitím niektorej z činností D l až D12.
D14 Uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z činností D l až D12.
D l 5 Skladovanie pred použitím niektorej z činností D l až D14 (okrem dočasného
uloženia pred zberom na mieste vzniku).
Príloha č. 3 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch
-91 -
Príloha č. 5: Zoznam skupín odpadov podliehajúcich režimu kontroly a zoznam
škodlivín podľa Bazilejského dohovoru
Y l klinické odpady z nemocníc, zdravotných stredísk a zariadení
Y 2 odpady z výroby a prípravy farmaceutických výrobkov
Y3 odpadové farmaceutické látky, drogy a lieky
Y4 odpady z výroby, prípravy a použitia pesticídov a fytofarmák
Y5 odpady z výroby, prípravy a použitia chemických prostriedkov na ochranu dreva
Y 6 odpady z tepelného spracovania a temperovacích operácií s obsahom kyanidov
Y8 odpadové minerálne oleje nevhodné na používanie podľa pôvodného určenia
Y 9 odpady typu olej vo vode, uhľovodíky vo vode, emulzie
Y10 odpadové látky a predmety obsahujúce P C B a/alebo polychlorované terfenyly (PCT)
a/alebo polybrómované bifenyly (PBB) alebo nimi znečistené
Y l 1 odpadové dechtové zvyšky vznikajúce pri čistení, destilácii a pyrolýznom spracúvaní
Y12 odpady z výroby, prípravy a použitia atramentov, farbív, pigmentov, farieb, lakov a
náterov
Y13 odpady z výroby, prípravy a použitia živíc, latexov, zmäkčovadiel, glejov a lepidiel
Y14 odpadové chemické látky vznikajúce pri výskume a vývoji alebo pri výučbe, ktoré nie
sú zatiaľ určené a/alebo sú nové a ich účinky na človeka alebo životné prostredie nie
sú známe
Y15 látky výbušnej povahy, ktoré nepodliehajú iným právnym predpisom
Y16 látky z výroby, prípravy a použitia fotochemikálií a fotografických materiálov
Y17 odpady vznikajúce pri povrchovej úprave kovov a plastických materiálov
Y18 zvyšky vznikajúce pri priemyselnom zneškodňovaní odpadov
Skupiny odpadov vyžadujúce osobitnú pozornosť:
Y46 odpady z domácností
Y47 zvyšky vznikajúce pri spaľovaní domového odpadu
Škodliviny:
Y19 karbonyly kovov
Y20 berýlium, zlúčeniny berýlia
Y21 zlúčeniny šesťmocného chrómu
Y22 zlúčeniny medi
Y23 zlúčeniny zinku
Y24 arzén, zlúčeniny arzénu
Y25 selén, zlúčeniny selénu
- 9 2 -
Y26 kadmium, zlúčeniny kadmia
Y27 antimón, zlúčeniny antimónu
Y28 telúr, zlúčeniny telúru
Y29 ortuť, zlúčeniny ortuti
Y30 tálium, zlúčeniny tália
Y31 olovo, zlúčeniny olova
Y32 anorganické zlúčeniny fluóru okrem fluoridu vápenatého
Y33 anorganické kyanidy
Y34 roztoky kyselín a kyseliny v tuhej forme
Y35 roztoky zásad a zásady v tuhej forme
Y36 azbest (prach a vlákna)
Y37 organické zlúčeniny fosforu
Y38 organické kyanidy
Y39 fenoly, zlúčeniny fenolov vrátane chlórovaných fenolov
Y40 étery
Y41 halogenované organické rozpúšťadlá
Y42 organické rozpúšťadlá okrem halogenovaných rozpúšťadiel
Y43 všetky materiály obsahujúce polychlorovaný dibenzofurán
Y44 všetky materiály obsahujúce polychlorovaný dibenzo-p-dioxín
Y45 organohalogénové zlúčeniny iné ako látky uvedené v tomto zozname (napr. Y39, Y41,
Y42, Y43, Y44)
Príloha č. 3 k vyhláške č. 284/2001 Z. z.
-93 -
Príloha č. 6: Povinnosti držiteľa odpadu
a) Zaraďovať odpady podľa katalógu odpadov,
b) Zhromažďovať odpady utriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred
znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim účinkom,
c) Zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov, označovať ich určeným
spôsobom a nakladať s nimi v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,
d) Zhodnocovať odpady pri svojej činnosti, odpad takto nevyužitý ponúknuť na
zhodnotenie inému,
e) Zabezpečovať zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich
znehodnotenie,
f) Odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak
nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám,
g) Viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov, s ktorými nakladá, a o ich
zhodnotení a zneškodnení,
h) Ohlasovať ustanovené údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového
hospodárstva,
i) umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup do stavieb,
priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť
dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým
hospodárstvom, ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté,
j) predložiť na vyžiadanie predchádzajúceho držiteľa odpadu doklady preukazujúce spôsob
nakladania s odpadmi,
k) vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom štátneho dozoru v odpadovom
hospodárstve,
1) zabezpečiť na základe vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy odpadového
hospodárstva zhodnotenie odpadov, ktoré vznikli pri spracovateľskej operácii v colnom
režime aktívny zušľachťovací styk alebo ich vývoz podľa štvrtej časti tohto zákona,
m) zabezpečiť analytickú kontrolu odpadov v ustanovenom rozsahu,
n) na žiadosť ministerstva, krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu
životného prostredia alebo nimi poverenej osoby bezplatne poskytnúť informácie
potrebné na vypracovanie a aktualizáciu programu,
- 9 4 -
Príloha č. 7: Prehľad skupín odpadov
Číslo Názov skupiny
01 Odpady pochádzajúce z geologického prieskumu, ťažby, úpravy a ďalšieho
spracovania nerastov a kameňa
02 Odpady z poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, poľovníctva a rybárstva,
hydroponie a z výroby a spracovania potravín
03 Odpady zo spracovania dreva a z výroby papiera, lepenky, celulózy, reziva a
nábytku
04 Odpady z kožiarskeho, kožušníckeho a textilného priemyslu
05 Odpady zo spracovania ropy, čistenia zemného plynu a pyrolýzneho spracovania
uhlia
06 Odpady z anorganických chemických procesov
07 Odpady z organických chemických procesov
08 Odpady z výroby, spracovania, distribúcie a používania (VSDP) náterových hmôt
(farieb, lakov a smaltov), lepidiel, tesniacich materiálov a tlačiarenských farieb
09 Odpady z fotografického priemyslu
10 Odpady z tepelných procesov
11 Odpady z chemickej povrchovej úpravy kovov a nanášania kovov a iných
materiálov; odpady z hydrometalurgie neželezných kovov
12 Odpady z tvarovania, fyzikálnej a mechanickej úpravy povrchov kovov a plastov
13 Odpady z olejov a kvapalných palív (okrem jedlých olejov 05, 12 a 19)
14 Odpady z organických rozpúšťadiel, chladiacich médií a propelentov (okrem 07 a
08)
15 Odpadové obaly, absorbenty, handry na čistenie, filtračný materiál a ochranné
odevy inak nešpecifikované
16 Odpady inak nešpecifikované v tomto katalógu
17 Stavebné odpady a odpady z demolácií (vrátane výkopovej zeminy z
kontaminovaných miest)
18 Odpady zo zdravotnej alebo veterinárnej starostlivosti alebo s nimi súvisiaceho
výskumu (okrem kuchynských a reštauračných odpadov, ktoré nevznikli z
priamej zdravotnej starostlivosti)
19 Odpady zo zariadení na úpravu odpadu, z čistiarní odpadových vôd mimo miesta
ich vzniku a úpravní pitnej vody a priemyselnej vody
20 Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu,
priemyslu a inštitúcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu
Príloha č. 1 k vyhláške č. 284/2001 Z. z.,
-95 -
Príloha č. 8: Environmentálna politika spoločnosti Zentiva, a.s. Hlohovec
POUTIKA OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA,
BEZPEČNOSTI A OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI
Spoločnosť Zentiva je jedným z najväčších farmaceutických výrobcov v strednej a východnej
Európe. Zameriava sa na výskum, vývoj, výrobu, a marketing nových značkových
generických verzií moderných farmaceutických produktov, o ktorých je presvedčená, že môžu
byť úspešne uvedené na všetkých vyspelých trhoch.
Spoločnosť Zentiva chce byť zdravou spoločnosťou ako z hľadiska produktov, ktoré vyrába,
tak z hľadiska vplyvu na životné a pracovné prostredie. Jednou z kľúčových hodnôt je
zabezpečenie vysokého Štandardu ochrany životného prostredia, bezpečnosti práce a ochrany
zamestnancov. Spôsob riadenia uvedených oblastí je v súlade s medzinárodne platnými
normami ISO 14001 a OHSAS 18001.
Spoločnosť Zentiva sa zaväzuje
1. Dodržiavať platné ustanovenia národnej legislatívy a ďalších požiadaviek, súvisiacich s
ochranou životného prostredia, bezpečnosti, a ochrany zdravia pri práci.
2. Systematicky vzdelávať a motivovať svojich zamestnancov k tomu, aby všetky činnosti
vykonávali s plnou zodpovednosťou k ľudskému zdraviu a životnému prostrediu.
3. Uplatňovať preventivné pristupy pri všetkých činnostiach tak, aby sa predchádzalo vzniku
nehôd s dopadom na zdravie ľudí a životné prostredie.
4. Zamerať vývoj nových postupov a výrobkov na využívanie najlepších dostupných techník
šetrných k životnému prostrediu, vykonávať dôslednú analýzu rizík súvisiacich
s bezpečnosťou práce.
5. Znižovať materiálovú a energetickú náročnosť a predchádzať vzniku odpadov pri
všetkých výrobných a nevýrobných činnostiach.
6. Otvorene komunikovať so zamestnancami i s verejnosťou o všetkých otázkach životného
prostredia a bezpečnosti práce
7. Ovplyvňovať obchodných partnerov a zlepšovať ich environmentálne povedomie.
8. Aktivně podporovať programy zamerané na zlepšovanie životného a pracovného
prostredia vo vnútri našej spoločnosti a mimo nej.
Raspcnsible Car&
Spoločnosť Zentiva naplňuje tieto záväzky pomocou konkrétnych programov, ktoré sú
vedením spoločnosti pravidelne skúmané a vytvára potrebné zdroje pre neustále zlepšovanie
životného prostredia a pre bezpečnú prácu zamestnancov.
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
- 9 6 -
Príloha č. 9: Uskutočňované programy na zlepšovanie životného prostredia v spoločnosti
Zentiva, a.s. Hlohovec (v mil. Sk)
1. Riešenie zníženia fosforu v odpadových vodách 1.3
2. Likvidácia exhalátov z útvaru Tekutiny 0.098
3. Sanácia kontaminovaných vôd 0.3
4. Rekonštrukcia parokondenzátových rozvodov 12.8
5. Vpracovanie hodnotenia rizika vzniku priemyselných havárií 2
6. Revízia havarij ných plánov 0.3
7. Oprava kanalizácie 0.17
8. Rekonštrukcia kotolne 29
9. Presun olejového hospodárstva 0.25
10. Zabezpečiť monitorovanie výbušnej koncentrácie v Sklade kvapalín 1.127
11. Rekonštrukcia prečerpávacej stanice chemických odpadových vôd 3.7
PSCHOV
12. Recirkulácia vody v útvare Vodné hospodárstvo 0.68
13. Rekonštrukcia II. etapy BCOV 6.24
14. Zníženie znečistenia odpadových vôd vo výrobe Morfínu 7.013
15. Sanácia kontaminovaných vôd 0.3
16. Zníženie pachových látok z BCOV 6
17. Likvidácia emisií z Unihaly 6
18. Odvodnenie parkoviska na Železničnej ulici 0.4
19. Náhrada výroby dusíka zo stlačeného vzduchu, za dodávku zo zásobníka 0.3
kvapalného dusíka
20. Likvidácia exhalátov na stredisku Kodeínové soli
21. Zníženie množstva emisií chlórovaných organických rozpúšťadiel
22. Zníženie rizika kontaminácie podzemných vôd
23. Zníženie emisií vo výrobe Nitrilchloridu
Spolu 77.978
Zdroj: Vnútropodnikové materiály
- 9 7 -
Príloha č. 10: Prehľad aktuálnej legislatívy o odpadoch a obaloch
Odpadové hospodárstvo
• Zákon č. 409/2006 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška M Z P SR č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v
znení vyhlášky č 509/2002 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č 128/2004 Z. z.
• Vyhláška M Z P SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení
vyhlášky MŽP SR č. 409/2002 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č 129/2004 Z. z.
• Vyhláška M Z P SR č. 125/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spracúvaní
starých vozidiel a o niektorých požiadavkách na výrobu vozidiel
• Vyhláška M Z P SR č. 126/2004 Z. z. o autorizácii, o vydávaní odborných posudkov vo
veciach odpadov, o ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov a o
overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb
• Vyhláška M Z P SR č. 127/2004 Z. z. o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného
fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného
fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z
Recyklačného fondu
• Vyhláška M Z P SR č. 135/2004 Z. z. o dekontaminácii zariadení s obsahom PCB
Nariadenie vlády SR č. 153/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú záväzné limity a termíny pre
rozsah opätovného použitia častí starých vozidiel, zhodnocovania odpadov zo spracovania
starých vozidiel a ich recyklácie
• Oznámenie M Z P SR č. 75/2002 Z. z. o vydaní výnosu č. 1/2002 z 12. februára 2002, ktorým
sa ustanovujú jednotné metódy analytickej kontroly odpadov
• Zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov
• Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 60/1995 Z. z. o
pristúpení Slovenskej republiky k Bazilejskému dohovoru o riadení pohybov nebezpečných
odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní.
• Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 132/2000 Z. z. o zmene
v prílohe č. 1 a o prijatí dvoch nových príloh č. VIII a IX k Bazilejskému dohovoru o riadení
pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní
Hospodárenie s obalmi
• Zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 210/2005 Z. z. o
vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 732/2002 Z. z.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 220/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú záväzne
limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie vo vzťahu k
celkovej hmotnosti odpadov z obalov
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 577/2003 Z. z. ktorou
sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5/2003 Z. z. o
vykonaní niektorých ustanovení zákona o obaloch
- 98 -