Cieľom tejto bakalárskej práce bude určiť relatívnu úroveň pripravenosti Srbska, Čiernej Hory a Macedónska, troch zo šiestich balkánskych krajín potencionálne uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej Únii, ktoré sú z politického hľadiska najďalej v integračnom procese a zároveň napĺňaní a spĺňaní podmienok zo strany EÚ. V súčasnosti evidujeme zvýšenú ostražitosť zo strany EÚ smerom k rozširovaniu po finančnej kríze, aby nedošlo k pribratiu krajiny, ktorá by ešte viac oslabila svojou nezodpovednosťou ekonomiku EÚ a Eurozóny. Dôraz bude v práci kladený na analýzu vývoja jednotlivých ekonomík po Balkánskom konflikte a definitívnom vzniku nových samostatných štátov, v ktorých muselo dôjsť k transformácii systémov. Rozvinutejším častiam Juhoslávie sa to podarilo rýchlejšie, keď nám ako príklad môže poslúžiť Slovinsko a niektorým pomalšie pod vplyvom ekonomickej nevyspelosti, etnických konfliktov, korupcie a nerozvinutej štátnej správy. Analýza politických systémov týchto krajín po rozpade Juhoslávie pomôže priblížiť chápanie kontextu vývoja, kedy aj EÚ neraz zasiahla ako katalyzátor v snahe o efektívnejšie mierové riešenie a taktiež ekonomickou pomocou v snahe pomôcť týmto krajinám. Metódy vedúce k dosiahnutiu cieľa bakalárskej práce budú vychádzať zo štúdia teoretických poznatkov a odborných textov za využitia deskriptívnej metódy. Makroekonomické poznatky budú deklarované, posudzované a hodnotené na základe odpovedajúcich ekonomických ukazovateľov za obdobie 2000-2014. V práci budú teda využité kvalitatívne i kvantitatívne metódy, ďalej metóda komparácie s predchádzajúcim obdobím a tiež metódy indukcie a dedukcie.