Referendum o nezávislosti Škótska v septembri 2014 bolo politickou udalosťou, ktorá pritiahla pozornosť celej Európy. Nielen škótska spoločnosť bola rozdelená na priaznivcov a na odporcov predstavy samostatného Škótska. V krajine sa rozbehli diskusie o základných otázkach fungovania škótskej spoločnosti v rámci Veľkej Británie, aj mimo nej. Táto práca sa sústredí na politický diskurz sprevádzajúci túto udalosť pomocou metódy diskurzívnej analýzy. Pozornosť bude venovaná prostriedkom a stratégiám, ktoré jednotliví politickí predstavitelia používajú pre tvorbu, ale aj ovplyvnenie stávajúceho diskurzu. Aké sú tieto stratégie a použité významotvorné prostriedky? Líšia sa tieto stratégie medzi oboma skupinami - priaznivcami a odporcami samostatného Škótska? Ako politickí predstavitelia v diskusiách pred referendom narábajú s témou EÚ, teda problémami ako sú následné ne/vystúpenie z EÚ a prijímanie prípadného samostatného Škótska? Teoretický základ práce vychádza z predpokladov diskurzívneho inštitucionalizmu (DI), ktorý zdôrazňuje význam myšlienok a diskurzu vo sfére politics. DI poskytuje rámec pre analýzu, na základe ktorého je možné vysvetliť vznik a existenciu inštitúcií, rovnako ako aj spôsob ich zmeny (či zotrvania v pôvodnej podobe). Práca využíva metódu kritickej diskurzívnej analýzy pre spracovanie dát, pričom dátami sú prejavy zúčastnených politických predstaviteľov (Veľká Británia, Škótsko, Európska únia). Cieľom analýzy nie je zaoberať sa mediálnym zobrazením udalosti - to bude zohľadnené maximálne v rámci celkového kontextu udalosti. Obdobie zberu dát pre analýzu je vymedzené uzavretím Edinburghskej dohody (október 2012) na jednej strane, po uskutočnenie referenda (september 2014) na druhej strane.