Anotace: Dohoda známa ako Spoločný všeobecný akčný plán ( z anglického Joint Comprehensive Plan of Action, JCPOA ) bola podpísaná 14. júla 2015 medzi Iránom a krajinami združenými pod názvom P5+1, t.j. piatimi stálymi členmi bezpečnostnej rady OSN (USA, Rusko, Čína, Veľká Británia, Francúzsko) a Nemeckom. Okrem primárnych cieľov dohody, medzi ktoré patrí hlavne množstevné obmedzenie technológii spojených s obohaťovaním uránu a spolupráca na zavedení systému inšpekcie civilného nukleárneho programu, je možné očakávať zmeny aj v širšom geopolitickom merítku, keďže ide o možný prvý krok k legitimizácii iránskeho režimu a obnovenie vplyvu Iránu na dianie v regióne. V mojej práci budem vychádzať z predpokladu že úspešná implementácia dohody JCPOA, a s ňou spojené javy (postupné zrušenie sankcií uvalených na Irán rôznymi organizáciami, normalizácia vzťahov medzi Iránom a USA, predpoklad pre rozšírenie spolupráce v ďalších oblastiach), môže mať potenciál ovplyvniť celkový status quo v regióne Blízkeho východu a širšej oblasti, čo nutne ovplyvní aj ďalších aktérov, ktorý sa snažia do tejto oblasti projektovať svoju zahraničnú politiku. Na základe tohto predpokladu chcem v mojej práci analyzovať vývoj postojov regionálnych aktérov k zmluve, tak ako sa vyvíjali počas rokovaní, s dôrazom na geopolitické pozadie rôznych prístupov a motiváciu vedúcu ku konkrétnym politickým výstupom, dohodám a rokovaniam. Metodológia Metodologicky bude práca pojatá ako komparatívna prípadová štúdia. K analýze som zvolil na základe regionálnej relevancie vzorku aktérov, ktorú som zúžil na 3 krajiny, konkrétne Izrael, Turecko a Saudská Arábia. U týchto troch štátov, u ktorých je možné sledovať aktívnu snahu o ovplyvňovanie situácie v regióne, sa pokúsim zmapovať čo najdôkladnejšie vyjadrenia k danej téme, a skúmať ich podla výzkumného designu. V analytickej časti sa preto budem opierať hlavne o sekundárne zdroje (záznamy prejavov, novinové články, nezávislé analýzy) Výskumné otázky Aké sú postoje aktérov k nukleárnej dohode? Čo spôsobuje rozdielnosť postojov jednotlivých aktérov? Ako sa menil postoj aktérov k nukleárnej dohode medzi Iránom a štátmi P5+1 v priebehu rokovaní?