Anotace
Cieľom práce je zaradenie CXL do liečebného postupu a odhalenie
rizikových skupín pacientov z pohľadu neúspechu liečby alebo
komplikácií.
Metódy. Do súboru bolo zaradených 86 očí pacientov s
progresívnym keratokónusom, ktorí podstúpili CXL podľa
Drážďanského protokolu. Sledované parametre boli posúdené v
celom súbore a v skupinách očí pacientov rozdelených podľa
zvolených kritérií. Vyhodnotené boli i vzťahy parametrov medzi
sebou a v čase.
Výsledky. V celom súbore bolo zaznamenané po CXL signifikantné
zvýšenie BCVA (počet písmen - pred výkonom 42,30 ± 10,35, 1R
44,68 ± 10,04, p < 0,01, 2R 44,44 ± 10,57, p < 0,01), SE (pred
výkonom -5,95 ± 3,98D, 1R -5,27 ± 3,84D, p < 0,01, 2R -4,94 ±
3,68D, p < 0,01) a zníženie všetkých keratometrických hodnôt
(Sim K - pred výkonom 4,20 ± 2,07D, 1R 3,98 ± 1,83D, p < 0,05,
2R 4,07 ± 1,90D, p < 0,01,MAX - pred výkonom 50,39 ± 4,17D, 1R
49,46 ± 4,13D, p < 0,01, 2R 49,42 ± 4,14D, p < 0,01, MIN - pred
výkonom 46,21 ± 3,17D, 1R 45,44 ± 3,18D, p < 0,01, 2R 45,53 ±
3,22D, p < 0,01, Irreg 3mm - pred výkonom 5,92 ± 2,24D, 1R 5,35
± 2,14D, p < 0,01, 2R 5,54 ± 2,14D, p < 0,01, Irreg 5mm - pred
výkonom 5,61 ± 2,23D, 1R 5,61 ± 2,37D, p < 0,01, 2R 5,82 ±
2,75D, p < 0,01). Zmena UZV CCT, polymegatizmu, pleomorfizmu a
hustoty endotelových buniek rohovky nebola významná.
Bolo zistené, že pohlavie nemá vplyv na zmenu sledovaných
parametrov. Zlepšenie alebo stabilizáciu BCVA malo najviac očí
pacientov do 19 rokov (1R 75%, 2R 82%) a najmenej v skupine nad
40 rokov (1R 15%, 2R 55%). Pokles MAX bol len u očí pacientov
do 40 rokov. Tí čo nenosili tvrdú KŠ pred výkonom mali
signifikantné zvýšenie BCVA, výraznejší nárast SE a pokles MAX.
Pacienti bez atopie mali zvýšenie BCVA a výraznejšie zvýšenie
SE ako pacienti s atopiou. Oči bez biomikroskopického prejavu
keratokónusu mali pred aj vo všetkých kontrolách signifikantne
vyššie BCVA, SE a nižšie MAX.
Hodnota maximálneho zakrivenia rohovky je najdôležitejším
parametrom pri odhade efektu CXL. Zákal rohovky po CXL by sa
nemal striktne definovať ako komplikácia, pretože ide o
morfologický korelát prebehnutého zosieťovania kolagénu
rohovky.
Zlyhanie liečby bolo zaznamenané u 3% očí, stabilizácia hodnoty
MAX u 40% a regresia u 57% očí v 2 rokoch po výkone. Pacienti s
regresiou nad 2D mali najlepšiu BCVA už pred CXL a aj
najvýraznejšie zníženie všetkých keratometrických hodnôt po
výkone.
Bolo zistené, že meranie hrúbky rohovky prístrojom Orbscan II a
IOT bezkontaktnou metódou je nepresné u pacientov po CXL.
Záver. Corneal cross-linking rohovky je bezpečný a účinný výkon
zastavujúci progresiu keratokónusu u 97% očí v čase 2 roky po
výkone. CXL možno zaradiť na 1. miesto v algoritme liečby
progedujúceho keratokónusu u pacientov do 40 rokov. …víceméně
Abstract
Objective. The objective of the study was added the CXL to the
treatment algorithm of keratoconus and detection of risk groups
of patients from the perspective of treatment failure or
complications Methods. The 86 eyes of patients with progressive
keratoconus who underwent CXL according to the Dresden protocol
were included into this study. Observed parameters were
assessed in the whole file and in groups of patient’s eyes
divided according to the selected criteria. . Parameter‘s
relations between each other and in time were also evaluated.
Results. There was observed significant increase of BCVA
(letters – before CXL 42,30 ± 10,35, 1st year after CXL (1Y)
44,68 ± 10,04, p < 0,01, 2nd year after CXL (2Y) 44,44 ± 10,57,
p < 0,01) and SE (-5,95 ± 3,98D, -5,27 ± 3,84D, p < 0,01,-4,94
± 3,68D, p < 0,01), and decrease of all keratometric values of
cornea (Sim K – before CXL 4,20 ± 2,07D, 1Y 3,98 ± 1,83D, p <
0,05, 2Y 4,07 ± 1,90D, p < 0,01,MAX – before CXL 50,39 ± 4,17D,
1Y 49,46 ± 4,13D, p < 0,01, 2Y 49,42 ± 4,14D, p < 0,01, MIN –
before CXL 46,21 ± 3,17D, 1Y 45,44 ± 3,18D, p < 0,01, 2Y 45,53
± 3,22D, p < 0,01, Irreg 3mm – before surgery 5,92 ± 2,24D, 1Y
5,35 ± 2,14D, p < 0,01, 2Y 5,54 ± 2,14D, p < 0,01, Irreg 5mm –
before surgery 5,61 ± 2,23D, 1Y 5,61 ± 2,37D, p < 0,01, 2Y 5,82
± 2,75D, p < 0,01). Change of ultrasound CCT, polymegatisms,
pleomorfisms and corneal endothelial cell density was not
significant.
It was found that gender does not have impact on changing of
observed parameters. Within the patients under 19 years, the
maximum eyes had improvement or stabilization of BCVA (1Y 75%,
2Y 82%) and in the group over 40 years the minimum eyes The MAX
decrease was only within the eyes of patients under 40 years
(1Y 15%, 2Y 55%). The eyes of pacients, who did not wear the
hard contant lense prior to the procedure, had a significant
increase in BCVA and more significant increase of SE and
decrease of MAX. The patients without atopy had an increase in
BCVA and significant increase of SE as patients with atopy. The
eyes without biomicroscopic symptom of keratoconus had before
and in all visits significantly higher BCVA, SE and lower MAX.
The value of MAX is the most important parameter in estimating
the effect of CXL.
Corneal haze after CXL should not be strictly defined as a
complication, because it is a morphological correlate of cross
linking between stromal collagen.
Treatment failure has been reported among 3% of eyes,
stabilization of MAX among 40% and regression among 57% of eyes
within 2 years after CXL. Patients with regression of MAX more
than 2D had the best BCVA already before CXL and also the most
significant reduction in all keratometric values.
We found that corneal thickness measurement with Orbscan II and
the mesurement of IOP with noncontact method is incorrect by
patients after CXL.
Conclusion. Corneal cross-linking of the cornea is safe and
effective procedure of stopping the progression of keratoconus
in 97% of eyes in the period up to 2 years. Corneal
cross-linking of the cornea can be included on the first place
in the treatment algorithm of progressive keratoconus of
patients up to 40 years. …víceméně