Srbsko ako krajina tradične lavírujúca medzi Ruskom a západom si musí dnes znova vybrať svoju zahraničnopolitickú orientáciu. Na jednej strane stojí jeho „veľký brat“, Rusko, s ktorým dlhodobo udržuje korektné vzťahy na základe spoločnej pravoslávnej príslušnosti, a na druhej Európa, orientácia na ktorú ponúka jednak značné možnosti a jednak rovnako súhlasí s tradičnou prozápadnou orientáciou časti krajiny. Rusko aj Európska únia si tieto väzby uvedomujú a snažia sa na nich stavať, a tak projektovať svoje regionálne záujmy. Práca si kladie za cieľ porovnať na základe konceptu regionálnej veľmoci, definovaného Sandrou Destradi, politiku dvoch regionálnych mocností, Ruskej federácie a Európskej únie, voči Srbsku. Vzájomná komparácia ich stratégii a politík, uskutočnená na základe deduktívnej metódy, položí základy pre ich kategorizáciu ako imperiálnej, hegemonickej či vodcovskej mocnosti. Literatúra: DESTRADI S. (2010). Regional powers and their strategies: empire, hegemony, and leadership. Review of International Studies, 36 OSTERUD Ø. (1992). Regional Great Powers, In: IVER B. NEUMANN (ed.), Regional Great Powers in International Politics. Basingstoke: St. Martin's Press BUZAN B., WAEVER O. (2003). Regions and Powers. Cambridge: Cambridge University Press NYE J.S. (2004). Soft Power: The Means To Success in World Politics. New York: PublicAffairs TSYGANKOV A. P. (2003). Mastering Space in Eurasia: Russian Geopolitical Thinking after the Soviet Break-Up. Communist and Post-Communist Studies, Vol. 35, No. 1