Cieľom záverečnej práce bolo zistiť, či dochádzalo k masívnemu
odlesňovaniu v oblasti Stredomorí koncom antiky, približne v 5.
až 6. storočí. K výsledku sme sa dopracovali postupným
popisovaním jednotlivých funkcií lesa, ktoré sú rozdelené a
podrobne opísané v jednotlivých kapitolách. Z každej jednej je
vyvodený záver, ktorý poukazuje na hustú lesnatosť alebo práve
naopak na jej nedostatok. Funkciu vojenstva sme zhodnotili ako
tú, ktorá najviac zaťažovala ťažbu dreva, preto sme tejto
kapitole venovali väčšiu pozornosť. Ďalej analyzujeme krásnu
literatúru, z ktorej je evidentná úcta a láska k lesom, taktiež
zákony, ktoré poukazujú na ochranu lesov, a rôzne správy a
nariadenia, podľa ktorých je možné usúdiť, že dané oblasti
netrpeli nedostatkom lesov. Metódou analýze a porovnávania
dostupných primárnych prameňov sa porovnáva aj germánske
prostredie s naším cieľovým prostredím. Na druhej strane sme sa
dopracovali aj k oblastiam, kde naopak dochádzalo k veľkému
výrubu lesov a tieto prostredia sú tým postihnuté do dnes,
napr. Libanon. Vzhľadom na niekoľko protikladov, ku ktorým sme
sa v práci dopracovali usudzujeme, že na konci antiky v Rímskej
ríši bolo lesov v niektorých oblastiach dostatok a niekde zas
pomenej.